Page 186 - Kronika
P. 186

Miro Blaha spomína
                    Známky  som  sa  od  mladosti  snažil  zbierať  nie  generálne,  ale
                 tematicky – f l ó r u, faunu, umenie. Keď som sa zoznámil s terajšou
                 manželkou  Magdou,  mal  som  ďalší  zdroj  známok.  Svokor  bol  ve-
                 dúcim poštového úradu vo Varíne. Na poštových balíkových sprie-
                 vodkách boli nalepené známky vyšších hodnôt, podľa váhy balíka
                 – sprievodka ostávala na pošte. Z času na čas sa z nich vystrihovali
                 známky a posielali na poštové ústredie do Bratislavy. Tam to triedili
                 a  predávali  ako  tzv.  skart.  Kilo  československého  skartu  stálo  30
                 Kčs, ale tie najkrajšie známky boli z neho vybraté a predávali sa do
                 zahraničia, alebo v obálkach po niekoľko kusov v trafikách.
                    Nuž, svokor všetko neposlal, ja som urobil predvýber a zhromaž-
                 ďoval som kilá a kilá skartu. Dodnes veľa z neho čaká na niekoho,
                 ktorý by sa tomu triedeniu venoval.
                    Neskôr, v roku 1970 som sa stal členom Filatelistického klubu
                 v Žiline a bol som ním 30 rokov. Po celý čas som odoberal štvor
                 bloky noviniek československých, po vzniku Slovenska slovenských
                 známok. Pred rokom 1989 stál celý ročník zhruba 400 korún – po
                   „nežnej revolúcii“ ceny známok rýchlo stúpli, vo zvýšenej miere sa
                 vydávali aj špekulačné vydania a so zbieraním známok som prestal.
                    Keď som pracoval, vždy som sa tešil, že keď budem na dôchod-
                 ku, urobím so známkami systematický poriadok.
                    Zatiaľ som sa ku tomu nedostal a pravdepodobne sa ku tomu
                 ani nedostanem. Naše deti žijú ešte rýchlejší život a na tento časovo
                 veľmi náročný koníček nemajú čas.


                 Moje štúdium

                    Nedá mi nespomenúť niektoré historky spojené s mojím štúdiom.
                    Na vysokú školu som sa prihlásil a prijímacie skúšky som robil
                 v roku 1957 v Brne, na Lesníckej fakulte. Viedli ma k tomu tak trochu
                 lesnícke tradície nášho rodu. Po určitom čase mi prišlo vyrozumenie,
                 že prijímacie skúšky som zložil, ale pre nedostatok miesta ma nepri-
                 jali. Preto som sa prihlásil na dodatočné prijímačky koncom prázdnin
                 na  Vysokú  školu  poľnohospodársku  v  Nitre,  fakulta  agronomická.
                 Takých, kádrovo neprijatých študentov ako som bol ja, bolo veľmi

                                            - 186 -
   181   182   183   184   185   186   187   188   189   190   191