Page 185 - Kronika
P. 185

Miro Blaha spomína
               predtlačené na stránkach albumu a na toto miesto sa lepila kúskom
               lepiacej pásky, alebo lepidlom vyrobeným z múky a vody známka,
               ktorú človek získal.
                  Filatelia  bola  pre  nás  zdrojom  zábavy,  poučenia,  vytvárania
               kamarátskych vzťahov pri ich vymieňaní. V  zmysle poučenia nahrá-
               dzala dnešný internet a televíziu.
                  Zbieranie známok  nás nútilo  do štúdia zemepisu podľa krajín,
               máp, učili sme sa o štátnom zriadení tých krajín – boli tam zobrazení
               králi, prezidenti, ale aj flóra a fauna.
                  Na  starom  notariáte,  kde  sme  bývali,  som  raz  na  rozsiahlom
               povale, medzi starým haraburdím a rôznymi listinami, natrafil na listy
               a pohľadnice, ktoré si moji rodičia posielali ešte za slobodna. Občas
               som si sadol aj na niekoľko hodín na povalu a trhal som známky.
               V kuchyni som ich potom vysypal do lavóra s vlažnou vodou, zmý-
               val,  odlepoval,  sušil,  vyrovnával  a  lepil,  alebo  vkladal  do  albumu.
               Z filatelistickej i pietnej stránky to bolo barbarstvo, ale o tom som
               vtedy ešte nemal ani tušenia. Známky sme si vymieňali, napríklad za
               dvadsať „Gottwaldov“ bol jeden Štefánik a podobne. Bola to otázka
               ponuky a dopytu.
                  Filatelistickým  rajom  pre  nás  bol  rok  1953  –  vtedy  bola  mena
               peňazí – peniaze sa menili do tristo korún v pomere 1:5, všetko čo
               mali ľudia nad túto sumu sa menilo 1:50. Malo to zasiahnuť najmä
               šmelinárov,  ale  poznal  som  ľudí,  ktorých  celoživotné  úspory  vyšli
               takto navnivoč.
                  V istom prechodnom období sa ešte používali staré peniaze, ale
               v pomere 1:50 – t. j. za lístok do kina, ktorý stál dve koruny – platili
               sme stovku.
                  Nové známky tiež ešte neboli dostať. Kupovali a lepili sa staré,
               ale v tom novom pomere. Ťažko si je dnes predstaviť obyčajnú poš-
               tovú obálku, ktorá bola polepená korunovými známkami niekoľkokrát
               dookola, takže pomaly neostalo miesto ani na napísanie adresy. Na
               pohľadnicu sa vtedy dávala tridsaťhalierová a na list šesťdesiathalie-
               rová známka. Pomerne veľmi drahá známka s vyobrazením Alojza
               Jiráska stála až osem korún – používala sa prevažne na balíky. Le-
               tecká známka do Ameriky stála 24 koruny.

                                          - 185 -
   180   181   182   183   184   185   186   187   188   189   190