Page 178 - Kronika
P. 178

Miro Blaha spomína
                 Bál som sa len jedného – aby som nechytil žiadnu rybu. Ak sa mi to
                 náhodou podarilo, bol som nešťastný. Nevedel som vytiahnuť rybe
                 háčik z papuľky tak, aby jej to neublížilo. Keď sa mi to ako-tak po-
                 darilo, často som rybu hodil nazad do vody a radšej som sa nechal
                 vysmiať, že som zase nič nechytil.
                    Raz som sa takto vybral s otcovým profesionálnym prútom na
                 ryby  ku  Mlyncu  a  popri  vrbinách  až  na  Veľkú  lúku.  Božské  ticho,
                 chvalabohu ryby nebrali a keď aj, tak mi len „probovali” návnadu. Od-
                 razu ticho prerušil akýsi šramot na druhej strane potoka. Videl som
                 len trčiaci prút medzi vŕbami. Naľakal som sa, že je to „porybný“ ktorý
                 kontroluje rybárov. Rybársky lístok som samozrejme nemal – mrzelo
                 ma, že urobím otcovi hanbu. Potichu som sa zakrádal vrbinami cez
                 kapustné polia do bezpečia. Na druhej strane to taktiež stíchlo a pri
                 dôkladnom počúvaní sa dalo predpokladať, že „kontrolór“ sa zase
                 zakráda na opačnú stranu.
                    Až po čase som sa dopočul, ako v krčme rozprával miestny žan-
                 dár – tiež žiadny majiteľ rybárskeho lístka – že pred časom pytliačil
                 na Varínke poniže Mlynca a skoro ho zastihol hájnik. Pravda, on vi-
                 del nad vrbinami profesionálny prút, preto mu ani na um neprišlo, že
                 na druhej strane chytá tiež pytliak.
                    Nemal som rád ani poľovačky. Už ako inžinier som bol pozvaný
                 Ňaňušom Bitterom na poľovačku na bažanty. Zraz bol v kaštieli na
                 Malante a po dobrom predbežnom pohostení sme vyrazili. Ja som
                 pušku  nemal.  Držal  som  sa  riaditeľa  poľovačky  –  „Ňaňuša“  a  do-
                 konca som mu začas nosil pušku. Prehováral ma, aby som si aj ja
                 vystrelil. Nechcel som sa zahanbiť, otrčil som pušku „naverímboha“
                 do výšky a vystrelil. Na prekvapenie postrelený bažant padol neďa-
                 leko na zem.  Bol mi ho ľúto. Ňaňušo  mi síce gratuloval k úlovku,
                 ale docent, ktorý na jeho  príkaz viedol poľovačku,  bol  neúprosný.
                 Podľa poľovníckeho práva po skončení poľovačky dostanete bitku
                 pred nastúpenými lovcami. Blaha za to, že strelil a nemal poľovný
                 lístok a riaditeľ za to, že mu požičal pušku a ešte ho aj navádzal na
                 streľbu.
                    Po skončení poľovačky sa na to akože zabudlo. Prvýkrát som
                 videl naživo na trávniku pred kaštieľom vyrovnané rady zastrelených

                                            - 178 -
   173   174   175   176   177   178   179   180   181   182   183