Page 184 - Kronika

Miro Blaha spomína
nasadil výraz dedinského hlupáčika a išiel sa prihlásiť. Ešte len vte-
dy začala masívna propaganda, principál sa tešil, že bude mať nabi-
té šapito a dokonca zdvojnásobil cenu vstupného. Večer bolo šapito
plné, ostatné čísla už nikoho nezaujímali a každý čakal na zápas.
Principál v úlohe rozhodcu oznamoval a predstavoval zápasníkov.
Jeho syn samozrejme ovládal niekoľko chvatov, čo mu obyčajne
postačovalo na víťazstvá nad dedinskými amatérmi.
Za vírenia bubna nastúpil cirkusový borec a ihneď na to Milan.
Keď si vyzliekol odev a objavil sa na pódiu v priliehavom zápas-
níckom drese, so svalnatou a vyšportovanou postavou, nebolo
cirkusantom všetko jedno. Diváci aplaudovali ešte pred začiatkom
súboja.
V prvom kole si Milan s cirkusákom len tak pohrával. Nechal ho
prežiť aj druhé kolo, ale v treťom, keď už mal chlapca tak povediac
na lopatkách, principál ukončil kolo a vyhlásil prestávku. V zákulisí
nastalo presviedčanie, aby Milan dotiahol zápas na remízu. Milan
s remízou síce nesúhlasil, ale prisľúbil, že polovicu výhry venuje
cirkusantským deťom a druhú dá na občerstvenie obecenstva i účin-
kujúcich.
Dohodnuté, Milan vyhral akože len na body, narýchlo sa kúpili
fľašky pálenky a tie sa spoločne vypili. Dlho do noci sa krútil kolotoč,
fungovala strelnica a tak si aj cirkus prišiel na svoje.
Milan sa stal na dlhý čas hrdinom Terchovej.
Postupne sa malé cirkusy z našich dedín vytratili, nastala éra
veľkých cirkusov, ktoré si našli miesto vo väčších mestách.
Ale spomienka na potulných fakírov a malé cirkusíky ostala do-
dnes.

Filatelia

Keď som mal azda 10 rokov, začal som, tak ako aj časť mo-
jich rovesníkov, zbierať známky. Podnetom mi bol starý, ošúchaný
papierový album známok, ešte z čias pred rokom 1900, ktorý som
dostal darom od jednej „tety“. Dodnes ten album opatrujem. Známky
z rôznych krajín a štátov, ktoré už dávno neexistujú, boli čiernotlačou

- 184 -