Page 191 - Kronika
P. 191
Miro Blaha spomína
čo nad tridsať. Zaujímavé boli napr. tzv. opušťáky – krátka dovolenka
z kasární na tri dni, na Slovensko päť dní s cestou. Veľmi sa mi to
neoplatilo, tak som radšej išiel autobusom do Prahy – cesta trvala tri
hodiny. Tam som zvyčajne býval na posádke na dnešnom námestí
republiky a poznával som Prahu.
Našim sa rátala odmena zvaná ďakovný list rodičom, t.j. že
vychovali takého syna. Bola to odmena, po mimoriadnom povýšení
a fotografii pred útvarovou zástavou, najvyššia.
Tesne po mojom príchode z vojenskej prezenčnej služby prišlo
na dekanát školy (dekanom bol vtedy neskorší akademik Špaldon)
vyrozumenie z ústredného výboru komunistickej strany že po preve-
rení kádrových materiálov menovaného Bohdana Blahu sme zistili,
že udania na neho sa nezakladajú na pravde. Z tohto dôvodu, ale
možno práve preto, že sa politické pomery predsa len trochu zme-
nili k lepšiemu, vyhovel tento najvyšší orgán strany otcovej žiadosti
a povolil moje ďalšie štúdium. Na škole sa práve skončil tretí se-
mester, začínalo skúšobné obdobie a pre druhý ročník aj týždenný
lyžiarsky kurz. Po príchode z vojny som sa zamestnal na vtedajšej
OHES-ke – kontrola vôd. Pracoval som tam asi týždeň. Okamžite
som išiel do Nitry na dekanát. Po troch rokoch mojej neprítomnosti
sa niektoré predmety zmenili, presunuli. Bolo by mi treba urobiť z mi-
nulosti štyri diferenciálne skúšky, pár zápočtov, ktoré mi už predtým
nedovolili urobiť. Samozrejme, s riadnymi poslucháčmi robiť skúšky
tretieho semestra. Na dekanáte mi povedali, že na základe prípisu
z ústredného výboru strany ma zoberú na školu, ale odporučili mi,
aby som ten letný semester oželel a po prázdninách sa prihlásil do
druhého ročníka. Zdalo sa im nemožné dobehnúť nechtiac zameš-
kané. To by bol býval ďalší rok straty. Zaťal som sa a začal som ko-
nať. V prvom rade som si zohnal lekárske vysvedčenie že nemôžem
ísť na lyžiarsky kurz – tým som získal týždeň k dobru. Diferenčné
skúšky mi dovolili dorobiť do konca letného semestra. Okrem nich
som mal teda pred sebou štyri skúšky a zápočty. Pozisťoval som si
kedy majú svoje bloky diaľkári a s nimi som začal stíhať rozbehnutý
vlak. V priebehu získaného týždňa a skúšobného obdobia, keď som
si predĺžil študijný deň aj na šestnásť hodín, podarilo sa mi nemožné.
- 191 -