Page 191 - Kronika
P. 191

Miro Blaha spomína
               čo nad tridsať. Zaujímavé boli napr. tzv. opušťáky – krátka dovolenka
               z kasární na tri dni, na Slovensko päť dní s cestou. Veľmi sa mi to
               neoplatilo, tak som radšej išiel autobusom do Prahy – cesta trvala tri
               hodiny. Tam som zvyčajne býval na posádke na dnešnom námestí
               republiky a poznával som Prahu.
                  Našim  sa  rátala  odmena  zvaná  ďakovný  list  rodičom,  t.j.  že
               vychovali takého syna. Bola to odmena, po mimoriadnom povýšení
               a fotografii pred útvarovou zástavou, najvyššia.
                  Tesne po mojom príchode z vojenskej prezenčnej služby prišlo
               na dekanát školy (dekanom bol vtedy neskorší akademik Špaldon)
               vyrozumenie z ústredného výboru komunistickej strany že po preve-
               rení kádrových materiálov menovaného Bohdana Blahu sme zistili,
               že udania na neho sa nezakladajú na pravde. Z tohto dôvodu, ale
               možno práve preto, že sa politické pomery predsa len trochu zme-
               nili k lepšiemu, vyhovel tento najvyšší orgán strany otcovej žiadosti
               a  povolil  moje  ďalšie  štúdium.  Na  škole  sa  práve  skončil  tretí  se-
               mester, začínalo skúšobné obdobie a pre druhý ročník aj týždenný
               lyžiarsky kurz. Po príchode z vojny som sa zamestnal na vtedajšej
               OHES-ke – kontrola vôd. Pracoval som tam asi týždeň. Okamžite
               som išiel do Nitry na dekanát. Po troch rokoch mojej neprítomnosti
               sa niektoré predmety zmenili, presunuli. Bolo by mi treba urobiť z mi-
               nulosti štyri diferenciálne skúšky, pár zápočtov, ktoré mi už predtým
               nedovolili urobiť. Samozrejme, s riadnymi poslucháčmi robiť skúšky
               tretieho semestra. Na dekanáte mi povedali, že na základe prípisu
               z ústredného výboru strany ma zoberú na školu, ale odporučili mi,
               aby som ten letný semester oželel a po prázdninách sa prihlásil do
               druhého ročníka. Zdalo sa im nemožné dobehnúť nechtiac zameš-
               kané. To by bol býval ďalší rok straty. Zaťal som sa a začal som ko-
               nať. V prvom rade som si zohnal lekárske vysvedčenie že nemôžem
               ísť na lyžiarsky kurz – tým som získal týždeň k dobru. Diferenčné
               skúšky mi dovolili dorobiť do konca letného semestra. Okrem nich
               som mal teda pred sebou štyri skúšky a zápočty. Pozisťoval som si
               kedy majú svoje bloky diaľkári a s nimi som začal stíhať rozbehnutý
               vlak. V priebehu získaného týždňa a skúšobného obdobia, keď som
               si predĺžil študijný deň aj na šestnásť hodín, podarilo sa mi nemožné.

                                          - 191 -
   186   187   188   189   190   191   192   193   194   195   196