Page 192 - Kronika

Miro Blaha spomína
Po skončení skúšobného obdobia som bol zarovno s mojimi novými
spolužiakmi. Čakali ma ešte tie štyri diferenčné skúšky počas letné-
ho semestra. Bol som dobre motivovaný a naštartovaný. Podarilo sa
mi do konca semestra dobehnúť zameškané a s úspechom a dob-
rými známkami dokončiť letný semester druhého ročníka. Znovu
som spieval v súbore Zobor (druhý tenor), hral ping – pong za ročník
a školu, aktívne som pracoval v ČSM.
Po ukončenom druhom ročníku sa naskytala možnosť nastúpiť
na ďalšie tri roky na Vysokú školu zemědelskú do Brna – Ledníc,
odbor záhradníctvo – konkrétne ja som si vybral architektúru parkov.
Zo zhruba 200 prihlásených dostal som sa do výberu dvadsiatich,
ktorých prijali.
Tešil som sa už, ale predčasne. Znovu som dostal predvolanie
na kádrové oddelenie dekanátu. Kádrovčík, starší pán, ktorého
meno si už nepamätám, mi otvorene fandil. Otcovsky si so mnou
pohovoril a vlastne len vtedy som sa od neho dozvedel, že aj do
Brna – na Lesnícku ma neprijali nie pre nedostatok miesta, ale z kád-
rových dôvodov. Vysvetlil mi, že aj pred tými dvoma rokmi sa ma
snažili udržať na škole, ale stranícka skupina troch ľudí z Terchovej,
ktorých mená síce viem, ale nebudem ich menovať – už sú všetci
na sláve božej – tvrdo bojovala najprv za moje neprijatie a potom za
moje vyhodenie zo školy. Podotýkam, že z tej istej príčiny zo šiestich
spolužiakov z Terchovej normálne dokončil vysokú školu len Štefan
Vojtek, študujúci medicínu v Olomouci. Tam si ho kádrovčík zavolal
a spýtal sa ho, že čože to máte za ľudí v tej Terchovej, pravidelne
nás žiadajú aby sme vás zo školy vyhodili. Pozrite, hádžem to do
koša, študujte. V Olomouci neskôr skončila medicínu aj moja sestra
Marika, moja žena a švagor Alo.
Členovia vedenia strany v Terchovej, keď videli, že ich argu-
menty nepostačujú, pridávali ďalšie a ďalšie, až nakoniec dosiahli
svoj cieľ. Pridávam jednu perličku, ktorá mierila priamo na mňa. Ako
stredoškoláci sme sa zvykli v sobotu večer prechádzať po dedine.
Chodili sme možno aj desiati, zaberajúc celú šírku ulice a debatovali
sme. Raz išiel oproti nám predseda strany. Všetci chlapci, ako to už
býva, robili si z neho posmešky, padali na jeho adresu aj „sprosté“

- 192 -