Page 193 - Kronika

Miro Blaha spomína
slová. Len ja, vo vedomí svojho kádrového profilu, som sa mu slušne
pozdravil – Dobrý deň. Ďalšia kádrová závada bola na svete. V po-
sudku stálo – menovaný sa predsedovi strany zdraví provokatívne
– dobrý deň. Aj takáto kádrová závada sa pričinila o moje vyhodenie
zo školy. Kádrovčík mi vysvetlil – „pozrite sa, súdruh Blaha, u nás
ste už prekádrovaný, študujete, ale sila strany a jej dedinských pred-
staviteľov je stále veľká. Prejdete na inú školu a ktovie ako sa tam
vaše kádrovanie začne rozmazávať. Napriek tomu, že vás do Brna
prijali, odporúčam vám ostať radšej v Nitre a dokončiť štúdium bez
problémov“.
Poučený predošlými peripetiami rýchlo som to pochopil a archi-
tektúra parkov zostala pre mňa zbožným snom.

Členstvo v strane

Mám aj nepríjemné, hoci s odstupom času až humorné spomien-
ky na moje potencionálne členstvo v komunistickej strane. V tom
čase bolo veľa ľudí, ktorí v snahe uľahčiť si život, štúdium, neskôr
získať vyššie postavenie v práci, vedúce miesta – sa priamo prosili
o členstvo v strane, dokonca o to tvrdo bojovali.
Nie je to žiadna chvála, ale ja osobne som bol za člena komunis-
tickej stany vo svojom živote navrhnutý štyrikrát.
Prvýkrát to bolo na vojenskej prezenčnej službe. Asi po odslú-
ženom roku som dostal príkaz dostaviť sa do akejsi, skoro až tajnej
miestnosti, kde ma privítal cudzí dôstojník – kapitán. Vzorovo som
sa prihlásil. Posadil ma a začal mi vysvetľovať, vy ma nepoznáte,
ja som teraz kapitán, ale môžem byť – a začal mi ukazovať štôsik
akýchsi papierov – môžem byť poručík, major, plukovník – skrátka
dosť sa vyťahoval. Pýtal sa, či už viem kto je. Bol som dosť naivný
v týchto veciach, no prečítal som spústu detektíviek, takže mi po
chvíli došlo, že je to kontrarozviedkár – myslel som si, že také niečo
existuje len v knihách.
Mal so mnou dlhý rozhovor – uvediem len niečo. Napríklad jedna
z ťažkých otázok znela – prečo som najlepší vojak u nášho práporu
(ten mal niečo vyše 350 ľudí). Vravím, nie som si toho vedomý. On

- 193 -