Page 197 - Kronika
P. 197

Miro Blaha spomína
               ale azda i školy. Evidentne jej chcel na každom kroku zaimponovať.
               S Babucou sme pracovali spolu na diplomovke, kamarátili sme sa,
               občas sme išli spolu do kina, či na prechádzku. Skrátka, milý pán
               asistent pobadal vo mne soka. Pochopili sme to a hrali sme pred ním
               poriadne  zamilovaný  pár.  Pán  asistent  zúril.  Na  každom  seminári
               usiloval sa ma zhodiť pred objektom svojej pozornosti.
                  Raz sa na mňa obrátil s akousi otázkou, osloviac  ma „tak vy,
               kučeravý, povedzte nám to...“ Díval som sa mu drzo do očí a ne-
               reagoval som. „No tak, kučeravý!!!“. Ja zase nič. Podišiel ku mne,
               položil mi ruku na plece a hovorí – „Vás sa pýtam“. Vyskočil som zo
               stoličky po vojensky, nakoniec, ešte len pred nedávnom som sa vrátil
               z vojenskej prezenčnej služby. Stolička zahrmotala, asistentova ruka
               z môjho pleca odletela dosť prudko, skoro sme sa zrazili. Ja, s ne-
               vinným, hoci trochu krivým úsmevom hovorím – „Mne hovoríte? Ja
               sa predsa volám Blaha a nie žiadny Kučeravý – to akože pre druhý
               raz“.
                  Celý  krúžok,  ktorého  som  bol  vedúcim,  sa  na  incidente  vese-
               lo  zabával,  Babuca  mi  provokatívne  posielala  vzdušné  bozky.  Do
               krvava červený asistent by sa bol najradšej prepadol pod zem. To
               celé malo ale dohru pri skúške. Vedel som, že skúšať bude práve
               on. Na skúšku som sa pripravil tak, ako už dávno nie. V miestnosti
               sme sedeli okrem neho traja, mal som teda aj svedkov. Dovolím si
               tvrdiť, že som odpovedal na jednotku s hviezdičkou, vyhodiť ma teda
               nemohol. Provokoval ma.
                  Zobral index a ponúkol mi trojku s tým, že ak prídem do týždňa
               na opravu, že mi dá dvojku. Povedal som, že podľa mňa odpoveď
               bola na jednotku, ale nech mi tú trojku pokojne dá, že nemám čas
               chodiť  na  dajaké  opraváky.  Šermoval  perom,  ale  zatiaľ  nepísal.
               Čakal prosbu. „Len píšte, píšte, ponáhľam sa!“ – hovorím. Naveľa,
               napísal mi slovo „dobrý“ do rubriky tak, aby sa tam dalo dopísať ešte
               „veľmi“. „Príďte aj zajtra a ja vám to opravím“ – zúril. „Ďakujem, ne-
               prosím si” – zaťal som sa.
                  Tú trojku mám v indexe doteraz.  Bola jedna zo štyroch, ktoré
               som počas štúdia dostal. Pokazila mi síce „červený diplom“, ale stálo
               to za to.

                                          - 197 -
   192   193   194   195   196   197   198   199   200   201   202