Page 199 - Kronika

Miro Blaha spomína
v krojoch. Tesne pred vystúpením som s hrôzou zistil, že som zabu-
dol poradie pesničiek, tréma zapracovala. Našťastie chlapci mi vždy
potichu povedali nasledujúcu. Nemali sme to ani dobre nacvičené,
čudujem sa teraz našej odvahe, ale nakoniec to dobre dopadlo.
Zahájenie robil čerstvo menovaný profesor a tak isto čerstvý
dekan agronomickej fakulty – prof. Emil Špaldon. Nielen ja, ale aj
on mal trému. Čakali sme na chodbe na vystúpenie, suita členov
akademického zboru oblečená do smiešnych talárov na čele s naj-
krajšie oblečeným „pedelom“ – školníkom, sa formovala k príchodu.
Profesor zdôrazňoval – „pokojne, dôstojne, pomaly“.
Bol to vlastne začiatok jeho dlhej kariéry na škole. Prepracoval
sa cez dekana až na rektora, bol ním dlhé roky. Získal aj titul aka-
demika.
Chodil často do zahraničia, bol európska kapacita v oblasti rast-
linnej výroby. Prednášal málo a aj málo skúšal. Napriek tomu dostal
som sa ku nemu na skúšku z Rastlinnej výroby. Odpovedal som
dobre, ale otázke z anatómie a morfológie tabaku som nevenoval
dostatočnú pozornosť – veď kedyže už ja, u nás na horniakoch,
budem pestovať tabak. To sa mi stalo osudným. Profesor dlho po-
zeral index, na stránke kde mi mal zapísať známku som mal už tri
jednotky. „No, nebudem kaziť krajanovi index dvojkou, zopakujte si
to a príďte si pre jednotku“. Ťažko sa dalo rektorovi povedať, že nech
tú dvojku zapíše – zobral som index, rozlúčil sa a stálo ma to mesiac
nového drvenia sa „rastlinky“.
Na opravák som prišiel k docentovi Adamovskému, pochádza-
júcemu z Varína. Začal som si vyzliekať kabát. „Počkaj“, hovorí,
– „z čoho ťa starý vylial?“. Vravím – „z tabaku“. „A vieš to?“ „Odzadu
aj odpredu“ – rečiem. „No, veď tam u nás si toho moc neužiješ, daj
index“.
Bola to veru zaslúžená jednotka.

Heslo – „Nikdy sa nevzdať”.

„Rastlinná výroba“ bola náš chlebíček. Ďalšiu skúšku som mal
u iného asistenta. Vytiahol som si päť otázok. Štyri som vedel, ale

- 199 -