Page 201 - Kronika

Miro Blaha spomína
Som človek, ktorý sa bojí výšok. Býval som síce na prízemí, ale
mal som veľa kamarátov vo vežiaku. Na deviatom poschodí býval
môj veľmi dobrý kamarát – Bohdan Juráni, terajší vysokoškolský
profesor na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Keď som bol u ne-
ho na návšteve, vždy ma privádzal do zúfalstva tým, že vyšiel na
malý izbový balkón, jednou nohou prekročil zábradlie a ja som na
neho panicky vykrikoval, aby sa okamžite vrátil, lebo spadne. Boh-
dan sa len smial a robil na zábradlí rôzne gymnastické kúsky. Na
stretnutiach po rokoch sme často na to spomínali. Výsadou prísluš-
níkov piatych ročníkov bolo bývať vo veži. Zo známych dôvodov som
túto výsadu nevyužil.
Mám aj jednu veľmi nepríjemnú spomienku na „vežu“. Po ukon-
čení prednášok po piatom ročníku, keď sa už len čakalo na obhajobu
diplomoviek a štátnice, usporiadali posledné ročníky veľký sprievod
mestom – pochovávanie poslednej prednášky. Túto predstavoval
v truhle na voze ťahanom koňmi zo školského majetku náš spolu-
žiak Tibor. Mal nabielenú tvár a ležal v truhle ako mŕtvola. Veselilo
sa a nikto netušil veci budúce.
Po skončení osláv a sprievodu som sa ponáhľal na vlak domov.
Večer bola na internáte rozlúčková zábava. O dva dni, už v Žiline,
som si prečítal v novinách krátku správu, že v Nitre sa pádom zo
siedmeho poschodia internátu zabil poslucháč školy T. K. Po prícho-
de do Nitry som sa dozvedel, čo sa stalo. Tibor si trochu viac vypil,
išiel si zobrať niečo na izbu, nachýlil sa cez zábradlie a zo siedmeho
poschodia spadol až dolu do výťahovej šachty. Tibor bol už ženatý,
mal za ženu našu spolužiačku z krúžku, čakali dieťa. Nuž, aj takéto
smutné, až ťažko uveriteľné veci sa stávajú.

Súbor „Zobor“

Na časy, strávené vo vysokoškolskom súbore „Zobor“ mám
veľmi príjemné spomienky. Tvrdím, že človek, ktorý má rád hudbu,
spev, tanec, musí byť spoločenský, priateľský. Práve takáto partia,
bez ohľadu na to, či sme boli prváci a či piataci, sa stretla v tomto
súbore.

- 201 -