Page 200 - Kronika
P. 200

Miro Blaha spomína
                 v poradí štvrtú ani ceknúť. Nevzdal som sa. Prvé tri som zodpovedal
                 na malé jednotky. Potom som začal – „Štvrtú otázku mám - anatómia
                 a morfológia topinamburu“. Myslel som si, že teraz poviem, že si to
                 zopakujem a prídem druhýkrát, veď som poriadne ani nevedel ako
                 topinambur vyzerá. Asistent hovorí – to je dosť nepodstatné, prejdite
                 hneď na piatu otázku. Aj tú som mal za jedna. Výsledná známka bola
                 jednotka.
                    Z toho plynie poučenie – Nikdy sa dopredu nevzdávaj!

                 Zážitky z vysokoškolského súboru „Zobor“


                    Keď  ma  prijali  na  Vysokú  školu,  prijali  ma  hneď  aj  do  súboru
                 Zobor a pozvali nás na dvojtýždňové sústredenie do Nitry, práve dva
                 týždne pred začiatkom školského roku. Bývali sme na internáte „Pod
                 hradom“ a nacvičovali sme nový program. My, ešte vtedy „nulťáci“,
                 sme sa zoznamovali s Nitrou i so staršími členmi súboru. Naša škola
                 v  tom  čase  nemala  dostatok  internátnych  ubytovacích  priestorov,
                 provizórne internáty boli rozosiate po celej Nitre. Prvé ročníky mali
                 ubytovanie na „Kalvárii“, v bývalom zrekvirovanom kláštore. Boli tam
                 obrovské izby, v ktorých bývalo aj po tridsať študentov. My, súboristi
                 sme si mohli vybrať menšie izby, konkrétne ja som býval na treťom
                 poschodí v izbe pre šesť ľudí. V ďalších ročníkoch som bol ubytova-
                 ný v internáte „Pod hradom“, na ulici Damborského i na ulici oproti
                 starému divadlu. Po návrate z vojenčiny som už býval na terajšom
                 „Pribiňáku“. Ten sa skladal z „vežiaku a ležiaku“ – ja som býval celé
                 tri roky na tej istej izbe na prízemí v „ležiaku“. Na konci dlhej chodby
                 bola krytá plaváreň, kde som chodil veľmi často, dokonca aj na telo-
                 cviku som si dal špecializáciu plávanie. Býval som teda po vojenčine
                 na internáte, ktorý bol pred štyrmi rokmi  len v pláne. Pamätám si
                 slávnostné položenie jeho základného kameňa. Hlavný prejav mal
                 povereník Chudík, s ktorého dcérou Evou som sa neskôr kamarátil.
                 Pri jeho prejave sme niektorí urobili kruh, doprostred sme dali malý
                 kamienok. Oslavovali sme ho ako náš „základný kameň”. Vtedy mi
                 veru ani na um neprišlo, že v tomto internáte strávim posledné tri
                 roky štúdia.

                                            - 200 -
   195   196   197   198   199   200   201   202   203   204   205