Page 204 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
MUDr. Viola – Mária Palčovičová, rod.
Blahová
Narodila sa 10. 3. 1945 v Terchovej, rodi-
čom Viole a Bohdanovi. Strednú zdravot-
nícku školu končila v 1964 roku v Žiline.
Promovala v 1971 na LFPU v Olomouci.
Pracovala 33 rokov na očnom oddelení
v Žiline. Jej „parketou“ bola konzervatív-
na i chirurgická liečba glaukómu (vysoký
vnútroočný tlak).
Dňa 3. 5. 1969 sa vydala za MUDr. Alojza Palčoviča. Má troch sy-
nov, dve nevesty a tri krásne vnučky. Manžel jej zomrel 13. 4. 2002
po 33 rokoch manželstva. Je ešte pracujúca dôchodkyňa.

„Spomínať, znamená starnúť?“

Keď spomíname, zvyčajne sa nám vynorí postava nášho otca,
ktorý bol výborný rozprávač a mal fenomenálnu pamäť. Mama ho-
vorila menej, hoci prežila toho veľa. Počas vojny bola často sama,
lebo otca zavreli raz Nemci, raz Rusi. Bývali na notariáte a okolo nich
boli len nízke, drevené domčeky. S hrôzou spomínala na jednu noc,
keď bola doma sama a v ôsmom mesiaci tehotenstva. Trepaním na
dvere ju zobudili partizáni, dvaja jej držali na bruchu samopal a ďal-
ší vykrádali špajzu. Keď všetko pobrali, sotili ju na zem a s vyhráž-
kami odišli. Celý náš život v škole do nás hustili, akí boli partizáni
odvážni, ako chránili ľud, ba aj život obetovali. Nám to bolo ťažko
uveriť, keď sme od rodičov vedeli, že to boli zväčša dezertéri, zlodeji
a iné živly.
Štrnásť dní po mojom narodení sa museli naši utiahnuť do osady
Holúbkovia, kde sme bývali v pivnici. Bol tam iba jeden gauč (ešte
existuje a Pánko stále na ňom spáva) a vrecia zemiakov, ktoré slúžili
na spanie 28 ľuďom. Mama a teta Darina mňa a 7 mesačného Igora
ešte kojili. Nemali možnosť nás ani okúpať, ani seba riadne umyť.
Mama mala iba jednu fľašku borovej vody, ktorou si umývali prsníky

- 204 -