Page 202 - Kronika

Miro Blaha spomína
Už pri prijímačkách na školu, ihneď po odborných predmetoch,
mal človek možnosť absolvovať konkurz do súboru. Medzi budúcimi
poslucháčmi sa veľmi rýchlo rozšírilo, že pri rovnakých šancách kan-
didáta školy, môže rozhodnúť aj prijatie do súboru. Mamičky dievčat
a chlapcov sa chytali aj tohoto stebielka a viedli svoje ratolesti na
konkurz. V druhom ročníku som bol členom konkurznej komisie
a bolo veru smutno zábavné pozorovať, ako mamička dotisla svoju
vzpierajúcu sa dcérenku do konkurznej miestnosti. Keď sme sa diev-
čaťa opýtali, v akej zložke súboru by chcela účinkovať a na čo má
predpoklady, dievča len smutno zazeralo. „Zaspievaš nám, zatancu-
ješ, hráš na dajakom nástroji“? – pýtali sme sa. Častá odpoveď bola
len záporné pokývanie hlavou a odchod so slzami v očiach.
V istom ročníku sme nemali do ľudovej hudby cimbalistu, bol to
v Nitre úzky profil a museli sme si za úplatu najímať človeka z hu-
dobnej školy na tento post. Zrazu sa na konkurze objavil mladý,
čiernovlasý, fúzatý maďarský cigáň – cimbalista. „Lovenčina“ mu
priveľmi nešla. Skoro bez slova si sadol za cimbal, trošku privrel
oči a hral, hral ako malý cigánsky pánbožko. V nemom úžase sme
počúvali prekrásne variácie, pozreli sme sa na seba a povedali sme
si – „tento chalan musí byť náš“. Zatvorili sme miestnosť a „valili“
sme zariaďovať jeho prijatie na školu. Nemal síce žiadne hviezdne
študijné výsledky, ale bol prijatý. V ľudovej hudbe nášho súboru
účinkoval necelé dva roky a aj jeho zásluhou sa táto kapela stala
spičkovou. Po čase sa mu už na štúdium nedostávalo síl a zo školy
odišiel. S úspechom účinkoval v ľudovej hudbe slovenského rozhla-
su i v ďalších kapelách. Ako som sa dopočul, usadil sa v uznávanej
cigánskej muzike niekde v Norimberku, alebo v Mníchove.
Veľmi dobré spomienky mám na sústredenia súboru pri príprave
premiéry nového programu. Konali sa v Nitre, Banskej Bystrici, ale
najkrajšie boli na Počúvadelskom jazere, kde mala naša škola svoje
zariadenia. Tieto dvojtýždňové sústredenia sa konali cez prázdniny.
Spájali sme príjemné s užitočným. Spievali sme denne okolo šesť
hodín, kúpali sme sa v jazere a večer sme vyspevovali dlho do noci
pri táboráku. Raz naši pedagógovia zorganizovali populárneho ľudo-
vého rozprávača – Nácka zo Štiavnice. V tom čase veľmi populárny

- 202 -