Page 205 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
pred kojením, ale aj tú im Rusi vypili. Všetky ženy, ktoré tam boli,
sa maskovali šatkami za staré, aby mali pokoj od vojakov. Aj tak
sa po vojne narodilo veľa mojich vrstovníkov, ktorí mali neznámych
ruských otcov. Rusi v pivnici boli každodennými „hosťami“, žiadali
alkohol a vypili všetko, čo sa dalo. Pánka chceli zastreliť, lebo nechal
fľaše s pokazeným ríbezľovým vínom v kostole a všetci, čo ho pili,
dostali hnačku.
Ukrajinci a Gruzínci boli vraj slušní a zbožní vojaci, ale Rusi ne-
poznali zľutovania. Teta Darina kľačiačky musela prosiť 15 ročného
vojaka o život svojho muža. Keď prišli do pivnice, mamy nás štípali,
aby sme plakali, mysliac si, že odídu. Oni však tvrdili, že u nich
v Rusku Nemci takoje rybjatka rozsekávali na polovicu a hádzali do
ohňa.
V humne, vedľa pivnice, kde sme boli ukrytí, zakopal otec
40 000 korún z obecnej kasy do hlinenej podlahy. Rusi do humna
doviedli kone, ktoré hrabali kopytami a otec sa bál, že ich vykopú.
V noci sa prikradol do humna, plazil sa pomedzi kopytá a vybral ich.
Boli potom ukryté v mojej perinke aj so zlatom celej rodiny. Po vojne
si všetci mysleli, že peniaze zmizli, ale náš otec, starý poctivec, ich
odovzdal komunistom.
Prišiel čas, keď otca a asi 15 Terchovčanov zobrali Rusi. Viezli
ich cez front na hnojničných vozoch. Strely lietali a väzni sa snažili
uhýbať. Rusi ich ukľudňovali: „Neboj, každá netrafí“. A mali pravdu,
počas cesty ani jeden nezahynul...
Väzni a s nimi otec pokračovali v krušnej ceste, nevediac, či
idú na smrť, či budú putovať až na Sibír. Viezli ich cez Rovnú horu
na Kraľovany a stále sa nevedelo, čo s nimi. Strážcovia ich obrali
o všetko, čo mali pri sebe. Za otcom prišiel nejaký kapitán a prikázal
mu odovzdať zlatú obrúčku. Dôvodil, že u nich v ťurme sa jeden obe-
sil presne na takú. Otec mal zhrubnuté prsty a obrúčka nechcela ísť
dole. Keď to kapitán videl, pohrozil mu, že ak ju nedá, tak mu odsek-
ne prsty. Otec nám predvádzal, ako si prst naslinil, točil s obrúčkou
sem a tam, až nakoniec sa mu podarilo ju stiahnuť aj s kožou z prsta.
Po vojne mu mama dala urobiť druhú a na nej mal vygravírovaný
nesprávny dátum a to dátum môjho narodenia.

- 205 -