Page 207 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
vá–Mešková. Všetky tieto dievčatá sa stretávali iba s inteligentnými
a vzdelanými mužmi, pozoznamovali sa a dobre sa povydávali.
Svadbu im robila všetkým u nás na notariáte, lebo doma si to ne-
mohli dovoliť. Na niektoré svadby som si pamätala, ale veľakrát sa
mi stalo, že až keď som pracovala, pri vyšetrení mi nejaký cudzí
pán povedal, že vďaka našej mame majú prekrásne spomienky na
svoju svadbu, ktorú im ona pripravila, napr.: prof. Sedlák, p. Schmidt,
p. Čička. Posledná skupinka „krstniat“ boli birmovné dcéry Hanka
Staňová, Boženka Rechtoríková a Vincka Petrová. S prvými dvoma
sa rodinkujeme, Vincka bola gazdinou u Antibáčiho v Kotešovej,
píše nám pravidelne a občas nosí pestovateľské prebytky. Štefinka
(to bola naša najmilšia) žije pol roka na Morave a pol zas u dcéry
v USA. Ľuda Gáborová bola manželkou speváka Paľa Gábora, ona
sama bola tanečnica a speváčka v SĽUKu.
S tými krstnými a birmovnými dcérami a synmi to bolo tak, že
naši boli vychytený a obľúbený pár a považovalo sa za česť dostať
sa s nimi do rodiny. Stalo sa, že otec bol naraz birmovným otcom
sedemnástim chlapcom. Kúpil všetkým hodinky, zabili barana, na-
varili guláš, napiekli zákuskov a bola hostina. Išlo to až do takého
neúnosného množstva, že Pánko vyhlásil v kostole, že nemôže mať
jeden krstný rodič viac ako dvoch krstných a nakoniec, že len krstný
rodič môže byť birmovným... Samozrejmé, že naši ešte boli často
a radi krstnými rodičmi našim sesterniciam a bratrancom. Ale to je
iná kapitola.
Naši rodičia a Pánko pred vojnou a začas i po vojne boli za-
nietení poľovníci. Podľa rozprávania, nikdy toho veľa nenastrieľali,
ale skôr to brali ako prechádzku a zábavu. Často s nimi chodil Vi-
talij Vodjanickij, náčelník Jesenský, mnohí páni počnúc ministrami,
sekčnými šéfmi a pravdaže aj Terchovcami. Spomínam si na Ferka
Mešku, obuvníka, ktorý nikdy nič netrafil a aby sa z neho nesmiali,
mal prišité na ruksaku uši a labky zo zajaca. Raz však bol na po-
striežke oproti naším a keď zafúkal vietor a pohol vetvičkou, Ferko
začal „páliť“ rovno do poľovníkov. Keď mu to vyčítali: „Ferko, veď si
nás skoro postrieľal!“ Nevinne odpovedal: Žeby? A odvtedy mu to
zostalo. Riadna poľovačka bývala u Bitterov v Nededu, kde sa robili

- 207 -