Page 206 - Kronika
P. 206

Mária Palčovičová spomína
                    Putovanie sa s rôznymi peripetiami skončilo v ružomberskej väz-
                 nici. Počas pobytu v nej mama zostala sama s dvoma malými deťmi
                 a bez financií. Plat nedostávali rovné dva roky a prežili sme len vďa-
                 ka Terchovčanom. Keď sa otec stále nevracal z „basy“, mama spolu
                 s krstnou mamou Mariškou K. pešo prešli po koľajniciach z Varína
                 do Žiliny a rovno na Okresný súd. Tam posadila nejakému sudcovi
                 na stôl 5 ročného Mira a mňa ešte v perinke s tým, že nech nás živia,
                 keď nám zobrali otca. Mama sa nezdala, ale keď bolo treba, bola
                 správne tvrdá. No, aj tak to nepomohlo...


                 Mama

                    Ako otec veľmi veľa urobil pre Terchovú vo veľkom (v dvojroč-
                 nom pláne postavil murovanú dedinu podľa plánov už s ulicami, čo
                 drevená Terchová nemala, elektrifikoval dedinu, postavil sedačkový
                 výťah,  zaviedol  banku  a  bol  v  nej  prvý  zamestnanec  atď,  atď...),
                 mama pre terchovské ženy a dievčatá bola hotovým požehnaním.
                 Učila  ich variť, piecť, starať sa o batoľatá.  Vyberala  si pomocnice
                 z najchudobnejších dievčat, ktorým bola ako mama. Vždy vravela,
                 že  najhoršie  boli  začiatky,  kde  musela  najprv  urobiť  odvšivovanie
                 a hygienu. Nakúpila im nové šatstvo, učila ich správne jesť, hovoriť
                 stredoslovenčinou (a ako ja hovorím), rezanou ružomberčinou. Ak
                 prejavili nadanie, zariadila  školu. Niektoré, ako napr.  Štefinka Ha-
                 jasová, Olina Olexová, Viktorka Kuzmová boli pri nás deťoch a boli
                 „naše.“ Nemali sme ich vždy v láske, lebo niekedy presne dodržia-
                 vali, čo po nich naši chceli a nám sa to nepozdávalo. Pamätám sa,
                 keď Štefina bola s nami sama a Miro nechcel jesť ňou varený guláš.
                 Mňa vyhodila na chodbu a Mira zavrela v kuchyni, kým to nezje. Miro
                 kričal, aby som  mu zavolala pomoc, lebo príde neskoro do školy.
                 Samozrejme,  že  aj  neskoro  prišiel  a  na  otázku  prečo?  s  hnevom
                 odpovedal: „Musel som jesť Štefinin hnusný guláš”.
                    Ďalšia kategória dievčat boli krstné dcéry, ktorých mala mama
                 neúrekom.  Medzi  najmilšie  patrili  Mažgútové  dievčatá  –  Mariška
                 Schmidtová,  Jožka  Papíková  a  najmladšia  Hanička,  Jožka  Sed-
                 láková,  Elena  Romančíková,  Pavlína  Hanuljaková,  Ľuda  Gáboro-

                                            - 206 -
   201   202   203   204   205   206   207   208   209   210   211