Page 211 - Kronika
P. 211

Mária Palčovičová spomína
                  Pišta  strojí  sa  ísť  do  Bratislavy,  aby  dokončil  druhú  štátnicu.
               Hovorí, že tam musí byť asi 4 – 5 mesiacov. Ferko je s batériou v L.
               Mikuláši.  Vilmoš  bude  učiť  v  Lisici  ako  správca  školy.  Lolo  práve
               teraz prišiel z Trenčína, tam je preložený v kancelárii U Roti. Teraz
               zemiaky  vykopávame,  ale  stále  popršiava,  tak  práca  ide  pomaly.
               Zasiate ešte nemáme na zimu.
                  Srdečne ťa pozdravujeme a bozkávame. Do skorého videnia.
                  S Bohom. TVOJ OTEC.
                  Varín 13. 10. 1945  Buď silný! Tvoja mama
                  Pozdravuje ťa Lolo
                  (P. S. Pravopis nechávam taký, akým písal starý otec.)

               Ako som sa zoznámila so svojím budúcim manželom.


                  Bolo  to  asi  v  1950  roku  na  blahovskom  stretnutí  v  Kúre.  Kúr
               v tom čase bol prístupný iba per pedes apostolorum. Cesta nebola
               a  chodili  sme  cez  Krasňany,  miestami  po  chodníku,  miestami  po
               potôčiku,  ktorý  si  išiel  kade  chcel.  Chaty  ešte  neboli,  trávička  ne-
               porušená a vedľa cesty naproti včelína bola krásna lúčka s dvoma
               majestátnymi  divými  čerešňami,  ktoré  v  minulosti  sadil  náš  starý
               otec František. Na mieste terajšej našej chatky bolo urobené ohnis-
               ko, kde sa v obrovskom kotli varil baraní guláš. Boli tam Kapasnovci,
               Vilmošovci, Lolovci, Horeckovci, naša rodina, ba aj Pišta z Čierneho
               Váhu a pridali sa z Varína Palčovičovci. Takéto stretnutie, by sa mi
               páčilo aj teraz. Nebola starosť s prípravou, nebolo náročné na finan-
               cie, ale dokonale rozplánované o čo sa kto postará. Každá rodina si
               doniesla so sebou misky, lyžice, poháre, po použití si ich v potôčiku
               umyla a odložila. Náš otec zabezpečil barana a chytal ryby. V stude-
               nom Kúrskom potôčiku sa horské pstruhy s červenými bodkami len
               tak hemžili. Otec sa chválil, že za 2 hodiny nachytal 37! pstruhov.
               Tie  potom  piekol  v  pahrebe,  zabalené  do  lopúchov  a  my  sme  sa
               s nimi hostili. Každá mama mala v batohu napečené zákusky v pro-
               spech všeobecného blaha. My, deti, sme behali, lozili po stromoch
               a  vymýšľali  sme  všelijaké  nezbedy.  Staršia  generácia  hrala  karty,
               niektorí  vybehli  pod  Žaruchu,  alebo  až  na  Biele  skaly.  Švagrinky

                                          - 211 -
   206   207   208   209   210   211   212   213   214   215   216