Page 212 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
chválili svoje deti, občas hanili svojich mužov, vymieňali si recepty
a skúsenosti. Najkrajšie bolo, keď sme si všetci sadli ku ohníku, ope-
kali slaninku a začalo sa spievať. Hudbu a spev som mala rada snáď
od narodenia a nielen to, milovala a obdivovala som každého, kto
hral na nejaký nástroj. A na tomto stretnutí som začula harmoniku
a hral na nej chlapec sediaci na strome. Je aj záznam na 8 mm filme,
ako ma chlapec upútal, a ako som sa už od neho nepohla (po celý
život)... Z toho vidno, na čo sú dobré rodinné stretnutia.

Bratranci a sesternice

Keď sme ešte bývali na fare v Terchovej, vždy sme mali veľmi
veľa návštev. Raz sa u nás zastavili „Vilmošovci“. Dospeláci mali
svoj program a my deti zas svoj, vo farskej záhrade. Malý Vilko ešte
nebol na svete, ba aj Vlado s Jožkom a Dankou boli iba také krpce.
Pamätám si, ako sme sa s Mirom nasmiali, keď Jožko, ktorý mal
v tom čase problémy so sykavkami, sa postavil pred Danku a vyzval
ju: „Oblizznime si jazzyky“. A zrejme to nerobili prvý raz, lebo im to
išlo veľmi dobre. Dúfam, že za túto spomienku sa na mňa nenahne-
vajú a že sa spolu na nej zasmejeme. Ale musím uznať, že hoci som
blahovka, nedokážem jazyk stočiť do „ruličky“, ako to dokážu členo-
via Vilmošovského klanu.
Keď som mala takých 14 – 15 rokov chodila som často na-
vštevovať starú mamu Sidku do Varína. Brala ma už ako dospelú
a rozprávala mi rôzne príhody s mojimi mladšími bratrancami a ses-
ternicami.
Ak si dobre pamätáte, jeden čas mali u Blahov v kuchyni dva
kredence. Jeden bol odtiahnutý od steny a bol dobrou skrýšou pri
detských hrách. Stará mama strážila malého Janka Lolovho, ktorý
sa skryl za kredenc a volal: „stará mama, hľadaj ma, tu som za kre-
dencom“ a jej sa to nesmierne páčilo. Keby tak mohla byť tu a zistila
by, že tomu „malému Jankovi“ by nesiahala ani po pás, to by sa
podivila.
V našej širokej rodine sme boli vlastne bratranci a sesternice
rozdelení do troch vekových skupín. Do prvej patrili Vlado, Miňo

- 212 -