Page 215 - Kronika
P. 215

Mária Palčovičová spomína
               sme z Terchovej v Pánkovom aute, poriadne natlačení. Tortu mala
               mama na kolenách, ale nezabránila tomu, aby sa krásne ozdobený
               vrch  torty  neprilepil  na  obal.  Na  veľkú  úpravu  nebol  čas,  tak  teta
               Čačková doporučila mame, aby ozdobu zotrela a vrch husto posy-
               pala cukrom. V rámci  urýchlenia urobila to sama a vrch posypala
               husto-husto  soľou.  Bolo  to  pekné,  ale  žiaľ,  nejedlé.  Pánko,  ako
               priekopník techniky už mal filmovačku a tak sú niekde zábery, ktoré
               toto zachycujú. Chcel pofilmovať i deti, malá Helenka sa do kamery
               milo usmievala, ale zato Ďuro sa predviedol! Asi si myslel, že keď
               sa bude hádzať o zem, kričať a pohybovať sa, že sa fotka rozmaže.
               Zatiaľ ho vidno, ako chalana s čiapkou na očiach, v krátkom kabátiku
               a čižmách, ako uteká do chlieva a robí nezbedu. My s Mirom sme sa
               už na toto dívali s nadhľadom „starších“ a tvárili sme sa múdro. Bolo
               tam fajn a zážitkov sme mali mnoho.
                  Krásy terchovských hôr a kopcov sme sa učili poznávať od det-
               stva. Zväčša víkendy a veľké prázdniny bol čas, kedy sa poriadali
               celorodinné výlety a zdolávali sa i veľké túry. Vždy sme boli riadne
               nabalení a správne zásobení všetkým potrebným. Raz sme šli se-
               dačkovým výťahom na Chleb. Niektoré sedačky mali nepremokavý
               kryt, iné nie. Keď sme boli asi v polovici, začala búrka, blesky lietali
               okolo nás, vypli elektriku a výťah s nami zostal stáť. Bolo to hrozné!
               Vietor  nás  knísal  vysoko  nad  stromami,  pršalo  a  nám  neostávalo
               iné, len sa posmeľovať krikom. Zaujímavé, ako sa všetci jednotne
               zháňali po ruksaku, kde bola slivovica, ale tú bezpečne strážila naša
               mama. Trvalo to asi pol hodiny a potom nás vyviezli hore, kde nám
               chatár poskytol prístrešie a suché šaty. Keď sa vyčasilo šli sme po-
               maly na Kriváň, alebo sa robila hrebeňovka na Grúň a odtiaľ dole na
               Starý dvor. Túto cestu som absolvovala snáď miliónkrát a zakaždým
               s inými zážitkami a s inou spoločnosťou.

               Strih na „Tivadar báčiho”


                  Vo Varíne na námestí bol holič a kaderník p. Freundenfeld. S na-
               šou rodinou mal priateľské vzťahy a fúru zážitkov s nami deťmi. Raz
               sa šiel Pánko k nemu ostrihať. Zobral aj mňa s Mirom. Keď ostrihal

                                          - 215 -
   210   211   212   213   214   215   216   217   218   219   220