Page 213 - Kronika
P. 213
Mária Palčovičová spomína
a Rudo Kapasnovci, Jojo a Gabika Horeckovci, v druhej sme boli
Miro, ja, Rudo Horecký a potom všetci ostatní malí. V detstve to bolo
ozaj poznať, ale teraz sa už rozdiely stierajú, a päť rokov hore dole.
Ku kapasnovským chlapcom som mala taký zvláštny, povedala
by som, sesterský vzťah. Boli veľkí, keď ja som bola malá a myslím,
že ma tiež mali veľmi radi. Keď s Lúčnicou chodili po svete, vždy mi
doniesli nejaký darček. Ešte teraz mám odloženú šatôčku s nápisom
Bukurešť, dlho som sa tešila z povrazových papučiek a rôznych
iných krásnych darčekov o to cennejších, že mi ich doniesli moji
„veľkí“ bratranci. Často chodievali k nám a my zas k nim. Určite si
všetci pamätáte, aké robili večierky pre mlaď so spevom a hudbou.
Stále mám pred očami, ako hrali na klavíri, odstrkovali jeden druhého
a predbiehali sa v hraní. Ja som sedela vždy v blízkosti Miňa, ktoré-
ho som zbožňovala až do tej chvíle, keď mi chcel vŕtačkou na nožný
pohon vŕtať zuby. Vtedy som utiekla a držala sa bokom. Občas nás
s Mirom priškripol a cvičil s nami na klavíri. Keď som mala toho dosť,
šepkala som mu, že mi je už teplo z hrania, tak ma pustil. Hneď som
bola s kamarátmi vonku a bolo mi jedno, že trápi môjho bračeka. Ten
sa síce pokúsil zdupkať podobne ako ja, ale uniknúť sa mu nepodari-
lo, tak ako sa nepodarilo Miňovi z nás spraviť virtuózov.
P. S. zubná vŕtačka, ktorú vlastnil Miňo, sa podobala kolovrátku
a vŕtala tak rýchlo, ako si dokázal šliapať nohou. Určite by získala
popredné miesto v nejakom stomatologickom múzeu.
Vlada som veľmi obdivovala pre jeho obrazy (jeden ešte stále
visí u našich v dome s názvom „Kytica“. Najobdivuhodnejší bol však
jeho autoportrét.) Ako malej mi imponovalo, že bol lekárom v našej
dedine a lepil si žuvačku za ucho. To sme my nesmeli...
Rudo bol vždy môj kamarát. Keď som bola stredoškoláčka učil
ma chémiu, ale prakticky. Pamätám si už len ako sa riedi 96 percent-
ný špiritus, aby nezbelel ako mlieko.
Mohla som mať takých 15 rokov, keď promoval Jojo Horecký.
Mama bola v tom čase chorá a preto som bola vyslaná ako zástupca
na promóciu. Gabika a Janko Košturiakovci ma zobrali so sebou.
Cestovali sme vlakom, bolo hrozne teplo a hlavne Gabike, ktorá
mala v „brušku malého Janka“. Nocľah sme mali u Pištu v Solivare.
- 213 -