Page 34 - Kronika
P. 34
Zo zápiskov Bohdana Blahu
tole boli budované zo Spišského travertínu (v tých kameňolomoch
mal svoje účastiny). Samozrejme, my sme takýto spôsob výstavby
zamietli, veď v Terchovej bolo kamenárov dosť. Kamenárov viedol
Jozef Malý zo Žiliny, brat toho riaditeľa elektrární. Ten sa zaviazal,
že všetky kamenárske práce budú prevedené presne a kvalitne pod-
ľa plánov. Architekt Harminc dosť nahnevaný, žiadal pánka a mňa,
aby sme podpísali, že osobne ručíme za kvalitu. Hoci neodborníci,
zaručili sme sa a práce boli urobené na jednotku. Skúška kvality
bola hneď cez vojnu, keď strela z kanóna od Belej zasiahla kostol,
ale žiadnu veľkú škodu nenarobila. Na kostole vpredu sme dali uro-
biť z kameňa slovenský znak tak, aby sa nedal odstrániť – čo nám
potom – pánkovi aj mne – po štyridsiatom piatom roku aj vo väzení
vytýkali.
Práce postupovali veľmi dobre a do príchodu frontu do Tercho-
vej bola hrubá stavba dokončená. Začiatkom apríla 1945 Terchová
vyhorela – bombardovali to Maďari z diel umiestnených pri Belej.
Prvý zápalný granát dostala budova starej fary, tá teda zhorela prvá.
Maďari strieľali na Terchovú po dva dni vždy okolo siedmej hodiny
večer – väčšina dediny ľahla popolom. Po príchode frontu a po vyho-
rení nastali ťažké časy a pohorelci bývali aj v novom kostole. Nová
dedina sa postavila v dvojročnom pláne obnovy a pritom sa postavila
aj nová farská budova a dokončila sa výstavba kostola. V roku 1949
– 9. októbra bol kostol vysvätený pánom arcibiskupom Néczeym,
ktorý potom aj udelil pánu farárovi Bitterovi hodnosť kanonika.
Oslavy posviacky kostola boli veľkolepé, zúčastnilo sa obrovské
množstvo ľudí. Pri vysviacke prišli aj z okresného národného výbo-
ru – bol tam vtedy predsedom Androvič zo Žiliny. Títo zástupcovia
chceli pri tejto príležitosti rečniť – akože aj oni majú na ňom zásluhu,
hoci dovtedy hádzali len polená pod nohy. Keď začali rečniť, ter-
chovskí chlapci s motorkami hučali, pokrikovali, takže ich ani nebolo
počuť. Pánko a ja sme mali zase z toho nepríjemnosti.
Maľovka kostola sa robila základnou bielou farbou a taká kuri-
ozita – predsedom cirkevnej obce bol Jozef Staňo – mlynár, veľmi
čestný človek. Maliari žiadali do farieb čerstvé vajíčka – malo to za-
ručiť trvanlivosť maľby. Ľudia doniesli hromady vajec, tak veľa, že
- 34 -