Page 35 - Kronika
P. 35

Zo zápiskov Bohdana Blahu
               to farba nemohla ani zniesť. Maliari sa tešili, že si budú robiť z vajec
               praženicu celé týždne. Nepočítali s akurátnosťou Staňu – mlynára.
               Ten stál nad nimi dovtedy, kým všetky vajcia neporozbíjali do farby:
               Veru, azda tri roky bol kostol trochu cítiť vajíčkami a na stenách boli
               tmavšie šmuhy lebo farba zle schla.
                  V rámci zákona o Dvojročnom pláne obnovy nemohli sa stavať
               cirkevné budovy, museli sme robiť výstavbu novej fary tak, aby to
               neklalo oči novým mocipánom. Keď už mali prísť februárové udalos-
               ti, sám bývalý povereník stavebníctva Styks si ma predvolal na moju
               žiadosť (bol som vtedy už zmocnencom pre výstavbu) a povedal mi,
               že on vie ako sa to stavalo a podpísal mi dokument, že povereníctvo
               stavebníctva súhlasí s výstavbou cirkevnej farskej budovy v Tercho-
               vej. Tak sa legalizovala jej výstavba. Keď nás – pánka, mňa a Paľa
               Romana lesníka zavreli, hľadali všetko, čo by nám mohlo priťažiť.
               Vytýkali nám výstavbu kostola a aj stavbu farskej budovy. Ešte po
               viacerých rokoch chceli urobiť z tejto budovy pôrodnicu pre terchov-
               ské ženy. Miestni straníci už aj súhlasili, ale ženy prehlásili, že ani
               jedna nepôjde rodiť do takej pôrodnice ktorú urobil z fary. Tak sa táto
               fara zachránila a dodnes slúži svojmu účelu.
                  Pri výstavbe kostola, fary a celej obce veľmi pomohla vzájomná
               spolupráca pánka a mňa. Keď sme niečo potrebovali ako obec, ale-
               bo notársky úrad, pánko vyzval obyvateľov aj v kostole na spoluprá-
               cu a opačne.
                  Len  v  takejto  dobrej  zhode  a  spolupráci  sa  mohli  takéto  diela
               podariť. Kostol sa začal síce len s miliónom korún a stál niekoľkoná-
               sobne viac a peniaze sme všetky pozháňali tak, že po skončení prác
               neostal ani halier dlžoby.
                  V kostole sa postavil nádherný organ – stál štyristo tisíc korún
               a robila ho firma z Krnova.
                  Keď Terchová vyhorela, pustili sme sa znovu do práce, ale v au-
               guste 1945 pánka aj mňa zavreli, a to na základe udania.
                  Po začiatku povstania sa uchýlil do Ištvánovej, terajšej Štefano-
               vej, Žilinčan Hrabovec – mal ženu Židovku a dve deti. Pre známe
               príčiny sa tam schovávali až do príchodu frontu. Dal som im všetky
               možné potvrdenia, stravné lístky, skrátka pomáhal som im ukrývať

                                          - 35 -
   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40