Page 33 - Kronika
P. 33

Zo zápiskov Bohdana Blahu
                  Zavolal som si Ďura Vallu – hasičského veliteľa a povedal som
               mu, aby poďakoval Machovi a pripomenul mu znovu jeho sľub.
                  Juraj Vallo – energický Terchovec – povedal, že ďakujeme pánu
               ministrovi, že nám tých sto tisíc korún sľúbil, ale že ešte viac budeme
               ďakovať, keď ich dostaneme. Mach na to povedal, že moje slovo nie
               je dym a skutočne tie peniaze poslal.
                  S  pánkom  sme  využili  dobrú  vôľu  ministra  Macha  a  povedali
               sme mu, že Terchovci nemajú veľké možnosti sa zamestnať, či by
               v tom nepomohol. Nato mi Mach povedal, aby som mu podal papier.
               Podal som mu hárok a naň sa podpísal – Mach – nič viac. Dal mi to
               a povedal, aby som tam napísal  desať mien mladých terchovských
               chlapcov, ktorí majú vojenskú službu za sebou, aby som s veliteľom
               žandárskej stanice napísal žiadosti a títo chlapci budú prijatí za žan-
               dárov. V tom čase to bola dobrá istota zamestnania. Veru, nemohli
               sme nájsť desiatich, lebo skoro každý mal dajaký trest – najprv som
               musel urobiť výmazy trestu. Aj tak ich nebolo dosť, museli sme ešte
               z Belej zobrať Múčku, aj z Lysice jedného. Chlapci nastúpili do tejto
               služby, ale po čase ostal tam len jediný – Staňo z horného konca
               – Maryši Rybárky syn. Ostatní – Vinco Holúbek aj Poldo Holúbek
               zomreli a ďalší po čase zo žandárskeho zboru vystúpili. Podstatné
               bolo,  že  už  nadobudli  určité  skúsenosti,  pracovné  návyky  a  to  im
               v živote pomohlo.
                  Pri výstavbe kostola pomáhali všetci občania. Bola to radostná
               práca.  Manželské  páry  odpracovali  určité  dni  zdarma,  tak  isto  aj
               povozníci a ostatné práce boli riadne platené. Obnos, ktorý veno-
               val urbár, by  nebol stačil  na výstavbu, peniaze sa zháňali ako sa
               dalo.  Vydávali sme aj krásne pohľadnice, ktoré zobrazovali budúci
               kostol. Tieto predávali všetci Terchovci, zvlášť študenti. Náklad na
               pohľadnicu bol niekoľko halierov a predávali sme ich po dve koruny.
               Aj takto sme získavali peniaze. Ľudia s radosťou platili cirkevnú daň,
               veď vedeli, že to ide na výstavbu kostola.
                  Pred  začatím  výstavby  navrhol  pánko,  aby  bol  budúci  kostol
               zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorí boli jeho obľúbení svätci. Za
               všeobecného súhlasu sa tak aj stalo.
                  Architekt Harminc chcel pôvodne, aby kamenné práce na kos-

                                          - 33 -
   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38