Page 30 - Kronika
P. 30

Zo zápiskov Bohdana Blahu
                 šie udalosti sme mali svadbu až 11. februára 1939 v Ružomberku.
                 Potom ju preložili učiť na Meštiansku školu do Varína. Ja som stále
                 pôsobil v Hruštíne. Chodili sme stále medzi Varínom a Hruštínom.
                 Dobre  bolo  pár  mesiacov,  keď  som  bol  narukovaný  v  Žiline,  lebo
                 som denne dochádzal do Varína.
                    Moja manželka sa narodila 7. 1. 1916 v Ružomberku. Keď sme
                 sa brali, bola už sirota, lebo rodičia jej dávno zomreli v mladom veku.
                 Ja som ju poznal vo Varíne, kde mala sestrenicu Valiku Martinčeko-
                 vú, ktorú mi nahovárali. Nemal som asi odvahu, alebo osud rozhodol
                 tak ako sa stalo, lebo pri nej som sa spoznal s mojou ženou, ktorá sa
                 mi lepšie páčila po každej stránke.
                    Keď sme sa mali brať, poslali sme do Šariša krásny dekrét a po
                 svadbe sme akože išli na svadobnú cestu – Londýn, Paríž, Veľký
                 Šariš, Hruštín, Babín, Vaňovka. Do Terchovej som už išiel ako že-
                 náč. Mali sme naturálny byt, kde boli štyri veľké izby, kuchyňa, špaj-
                 za a príslušenstvo. Bola u nás aj manželkina mladšia sestra Darina,
                 neskôr vydatá za Gusta Hanuliaka – profesora v Bratislave. Obidve
                 zariaďovali tento veľký byt.

                 Narodenie Mira


                    Hneď  po  privítaní  bol  „Mikulášsky  večierok“  v  sále  kultúrneho
                 domu. Žena už veľmi tancovať nemohla, lebo za mesiac sa narodil
                 Miro a to 17. januára 1940. Bola veľká zima a vtedajší lekár vo Varí-
                 ne Dr. Poláček (teraz je v Izraeli), ktorý ešte deň predtým bol autom
                 v Terchovej, sa už pre veľké záveje ku nám nedostal.
                    Otec bol vtedy starostom Varína. Ráno, keď sa Miro narodil, išiel
                 nebohý  Kňažko,  ktorého  žena  Verona  bola  babicuľou,  so  svojím
                 veľkým autom do Varína. Už ráno vletel ku našim vo Varíne a vo
                 dverách kričal – „stará pani, rýchlo sa obliekajú, lebo v Terchovej
                 majú notárovci dcéru!” Zobral mamu do Terchovej a keď som ju vítal,
                 blahoželala mi k dcére, ale doložila, že je to božia vôľa. Keď som jej
                 povedal že je to chlapec bola prenesmierne rada, lebo môj otec veľ-
                 mi chcel vnuka. Ráno o ôsmej som volal na notariát do Varína a otec
                 tam už čakal. Keď som mu povedal že má vnuka, mal obrovskú ra-

                                             - 30 -
   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35