Page 34 - Večerné rozprávky 1.
P. 34

ako po schodoch. Na vrchole si kľakol pod strom zopäl obe dlane
           a tri krásne citróny mu samé spadli do nich.
               Sklený vrch zmizol a princ sa vydal na cestu domov. Trápil
           ho  hlad  a  smäd.  Rozkrojil  citrón  a  tu  z  neho  vyskočí  krásna
           dievčina, len tak ako ju Pán Boh stvoril. Ukloní sa mu a pýta sa:
           „Či máš pre mňa, milý môj, vyberané jedlá a krásne šaty?“ A on
           smutne odvetí: „Nemám, duša moja, nemám, ani pre seba, ani
           pre teba.“ Dievčina sa smutne usmiala a zmizla. Princ zjedol cit-
           rón a ponáhľal sa ďalej. Po čase sa hlad a smäd prihlásili znova.
           Rozkrojil druhý citrón, vyskočila z neho krásna dievčina, uklonila
           sa a pýtala si jesť, piť a krásne šaty. Princ ju nemohol uspokojiť a
           tak zmizla aj ona. Princ si zaumienil, že aj keby mal dušu vypus-
           tiť, tretí citrón rozkrojí až doma. Ponáhľal sa ako len vládal, hlad
           a smäd ho morili tak veľmi, že už poriadne nevidel na cestu. Ne-
           šťastne sa posadil na chodník a lúčil sa so životom. Vtom sa mu
           zablysla pred očami krásna dúha a ukázala mu cestu k rodnému
           zámku. Pozbieral posledné sily a dovliekol sa do parku.
               Starý kráľ sa smutne prechádzal, dumal o synovi a obával sa,
           že už ho nikdy neuvidí. Vtom zbadá pred sebou zarasteného a
           špinavého človeka, oblečeného do roztrhaných hábov. Mlel už z
           posledných síl, ale v jeho očiach sa odrážala dúha a niečo milé-
           ho a veľmi blízkeho. „Syn môj!“ – vykríkol kráľ a roztvoril náruč.
           Syn však obidvoma rukami držal krásny citrón, akoby sa bál, že
           mu ho niekto zoberie. „Otec môj, daj prosím pripraviť svadobnú
           hostinu, krásne šaty a mne kúpeľ. Všetko ti vysvetlím neskôr.“
           Kráľ zatlieskal rukami a vydal príkazy. Sluhovia lietali, kuchári
           kuchtili, krajčírky šili a vyšívali, princ zmýval zo seba stopy ciest
           a obliekal si honosné šaty. Keď bolo všetko pripravené, vzal do
           ruky nôž a rozkrojil posledný citrón.
               Vyskočila z neho krásna deva, deva z obrazu, uklonila sa mu
           a nežným hláskom sa mu prihovorila. „Milý môj, či si mi pripravil
           dostatok jedla a pitia a či si mi prihotovil krásne šaty?“ „Všetko
           máš, moja drahá, pozri, stoly sa prehýňajú pod ťarchou dobrôt
           a  tu,  vyber  si  šaty,  ktoré  sa  ti  najviac  páčia,  všetky  sú  tvoje.“
           Dievčina  sa  usmiala,  vybrala  si  krásne  svadobné  šaty,  slúžky
 - 32 -                                  - 33 -
   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39