Page 33 - Večerné rozprávky 1.
P. 33

Mesiace sa míňali, únava zmáhala ľudí i zvieratá, ktorí po-
           stupne  princa  opúšťali,  až  nakoniec  zostal  celkom  sám.  Ale
           nepoľavil. Raz večer sa dostal ku drevenej chalúpke, kde stará
           žena sedela za kolovrátkom a priadla. Keď ho zbadala, zvolala:
           „Ach, vitaj chlapče! Kde si sa tu zobral, veď tu ani vtáčika, ani
           letáčika nevidno. A keď môj syn vietor príde domov a nájde ťa tu,
           určite dobre neobídeš!“
               „Len sa nebojte, stará matka, a pomôžte mi. Chodím už dlhú
           dobu po svete a hľadám ženu svojich snov. Pomôžte mi, prosím
           vás!“ Starenke sa ho uľútostnilo, skryla ho pod koryto a kázala
           mu mlčať.
               Zadunelo, okolo chalúpky zasvišťal severák, dvere sa prudko
           otvorili a do dverí vletel vietor. „Fuj, mamka moja, tu človečina
           smrdí! Dajte ju sem, nech ju zožeriem!“ „Nadýchal si sa vo svete
           človečieho pachu, a preto sa ti zdá, že je tu človek“ – zahovárala
           starká. Keď však videla, že vietor snorí po chalúpke, tak radšej
           priznala, že majú návštevu, nešťastného človeka, ktorý putuje za
           svojou láskou.
               „No, vyjdi von, ak máš smelosť a poď sa so mnou najesť olo-
           vených halušiek!“ – pozval vietor princa. Ten nebojácne vyšiel
           spod koryta, prisadol k stolu, ale olovené halušky nedokázal jesť.
           Napadlo ho, že si ich po jednej bude hádzať do tašky, aby neu-
           razil hostiteľa. „Milý vietor, chodíš po svete, veľa vidíš, veľa vieš,
           poradíš mi ako nájsť tú prekrásnu dievčinu z obrazu?“ „Bude to
           ťažká práca – musíš prejsť sedem hôr, sedem dolín, preplávať
           sedem morí a v strede ôsmeho bude ostrov, na ktorom je sklený
           vrch, na ňom rastie vysoký strom a celkom na jeho vrchole budú
           tri citróny. Dostane sa tam iba človek čistého srdca a dobrých
           úmyslov. Bude to ťažká práca!“ – zopakoval vietor. Rozlúčili sa a
           princ pokračoval...
               Prešiel sedem hôr, sedem dolín, preplával sedem morí a až
           na ôsmom sa priplavil k ostrovu. Potešil sa, že už je pod skleným
           vrchom a cieľ je blízko. Ale sklený vrch je klzký a vyliezť naň
           celkom nemožné. V tom si spomenul, že v kapse má olovené
           halušky. Hádzal ich na vrch, priliepali sa naň a on po nich išiel
                                         - 32 -                                                                              - 33 -
   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38