Page 36 - Večerné rozprávky 1.

PYŠNÁ A ZLÁ PRINCEZNÁ

Na jednom krásnom, veľkom a bohatom zámku, žil kráľ a
princezná. Princezná bola krásna ako obrázok, ale nikto, kto ju
poznal, ju nemal rád, pretože bola pyšná a z každého si robila
iba posmech. Starý kráľ bol z toho veľmi nešťastný. Uvedomoval
si, že má na tom veľkú zásluhu, lebo princeznú po manželkinej
smrti príliš rozmaznal. Hovorí sa tomu opičia láska, ktorá nepro-
spieva nikomu. Hútal, ako by chybu napravil, a tak ho napadlo
dcéru vydať. Dal rozhlásiť po celom svete, že sa hľadá ženích z
vysokého rodu. Do krajiny prichádzali princovia, veľmoži, baróni,
ba i kráľ sa objavil. Každý doniesol drahé dary, ktoré odovzdá-
vali sluhovia pri predstavovaní uchádzača kráľovi a princeznej.
Pyšnej princeznej sa však nič nepáčilo. Dary neprijala a darcov
obrátila na posmech. Tí všetci odchádzali s červenými tvárami a
s hnevom v srdci. A tak z množstva pytačov zostal iba mladý kráľ
zo susednej krajiny. Bol mladý, múdry, urastený ako jedľa a jeho
bohatstvo bolo ešte väčšie, ako mal starý kráľ. Nosil takú malú
špicatú briadku, ktorá dotvárala jeho imidž. Starému kráľovi sa
veľmi páčil on a aj jeho dary. Myslel si, že aj princezná zdieľa
jeho názor a potichu už chystal svadbu. Nastal deň predstavo-
vania sa. Mladý kráľ, obklopený svojou suitou, žiaril v zlatých
šatách a podobné prinášal ako dar princeznej. Všetci sa tešili,
že svadba je istá. Ale princezná vo svojej pýche dary odmietla,
kráľa vysmiala a nazvala ho Drozdia brada. Urazený kráľ so svo-
jím sprievodom odišiel bez rozlúčky. Starý kráľ sa za svoju dcéru
hanbil a v hneve povedal princeznej, že sa musí vydať za toho,
kto ráno prvý vstúpi na nádvorie. Princezná sa smiala a myslela
si, že otec iba žartuje. Ale na druhé ráno ju komorná zobudila
s tým, že prišiel ženích a bude svadba. Pribehla k oknu a vidí
otrhaného žobráka, krívajúceho na pravú nohu, ktorý vypriaha
biedneho koníka z malého vozíka. Vydesila sa a začala otca pro-
síkať, aby od svadby upustil. „Možno je to tvrdé, ale moje slovo
platí. Obleč sa do starých handier a poďte do kaplnky!“
- 34 - - 35 -