Page 38 - Večerné rozprávky 1.
P. 38

rôzne hlinené veci do kuchyne. „Dávaj na to pozor, nie aby si
           niečo rozbila. A peniaze dones domov, iba za pár groší nakúp je-
           dlo. A neflákaj sa, doma ťa čaká ešte veľa práce!“ – vyprevádzal
           ju z dverí. Princezná si len vzdychla a vybrala sa prikázaným
           smerom.
               Na trhu už bolo veľa ľudí a kriku. Každý chválil svoj tovar,
           vynukoval a predával. Princezná sa nesmelo postavila na kraj,
           rozložila hrnce, džbány a taniere a čakala na kupujúcich. Odrazu
           pricválali na koni rytieri v brnení. Vyzerali, že v noci sa dobre pri
           vínku bavili a v zábave pokračovali aj na trhu. Konskými kopy-
           tami rozbíjali všetko, čo im prišlo do cesty. Princezná len tak-tak
           uskočila, ale jej tovar sa zničil a porozbíjal všetok. Bez peňazí,
           bez tovaru, bez jedla sa s plačom vrátila do chatrče. Muž ju už
           čakal a bol by ju najradšej vybuchnátoval za jej neschopnosť.
           Keď  však  videl,  aká  je  nešťastná,  poľutoval  ju  a  snažil  sa  ju
           potešiť. Povedal, že na druhý deň pôjde do zámku a bude vy-
           pomáhať v kuchyni. Dal jej aj malý krčiažtek, pripevnil jej ho pod
           zásterku a prikázal v ňom priniesť polievku.
               Na druhé ráno ju odviedol k zámku, pripomenul, čo má robiť
           a čo musí doniesť. Princezná sa v kuchyni veľmi snažila, aby ju
           nevyhnali. Páčilo sa jej tam, lebo tam bolo čistučko, teplo a dali
           sa jej najesť. Krčiažtek naplnila polievkou a chystala sa ísť do-
           mov. Jedna zo slúžok ju nahovorila, aby sa išla pozrieť na chod-
           bu, lebo tadiaľ pôjde kráľ aj s budúcou kráľovnou do veľkej sály
           tancovať.  Postavili  sa  medzi  ostatných  obdivujúcich,  zahrala
           hudba a vchádzal kráľ. Pod princeznou sa podlomili nohy a rých-
           lo sa skryla medzi ostatnými – veď práve vchádzal kráľ, jej býva-
           lý pytač, ktorého vysmiala a nazvala Drozdia brada. Srdiečko jej
           prudko bilo, ruky sa triasli a slzy skákali z očí. Taký bol krásny, a
           milý, a dobrý, a ako by ho veľmi chcela! V duši preklínala svoju
           pýchu a zlobu, ale čo už. Nedá sa nič robiť, je ženou žobráka.
           V tom sa otvoria dvere a ani nevie, kto ju vtiahol za ruku do ple-
           sovej sály a začal s ňou tancovať. Polievka z krčiažka sa vyliala
           a ostriekala nielen ju, ale aj krásne dámy, ba i samotného kráľa.
           Hneď ju chytilo množstvo rúk a vliekli ju do vedľajšej miestnosti.
 - 36 -                                  - 37 -
   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43