Page 53 - Večerné rozprávky 1.

kov, zlata, striebra, šatstvo, ba aj jedál od výmyslu sveta. A ka-
pitán spravodlivo delil: „Tebe jedno, mne jedno, tebe jedno, mne
jedno.” A kým rozdelil všetko, sviečka na ženinej hlave kvapkala
horúcim voskom a pálila ju tak, že začala kričať o ratu. Zbojníci
nevedeli čo sa deje a v strachu utekali kade ľahšie. Ani jedného
nenapadlo uchytiť si svoju čiastku koristi. Konečne sviečka do-
horela a žene sa uľavilo.
Za ten čas gazdu prinútili výčitky svedomia zdvihnúť sa z
postele, zobrať teplú deku a utekať za svojou ženou. Cestou
si opakoval, že ju má rád takú, aká je a že bez nej nemôže žiť.
Žena ho už zďaleka videla a kričala: „Muž môj, pozri sa, čo všet-
ko je tu okolo mňa, vykop ma, prosím. Nebojím sa už ani Turkov
a budem sa snažiť byť rozumná.” Muž ju rýchlo vykopal, zabalil
do deky a nakŕmil dobrotami. Potom pobalil do vriec nakradnuté
veci, ktoré tam nechali zbojníci a pomaly kráčali domov. Cestou
žene vysvetľoval čo budú robiť, aby si zachovali majetok, aby im
bolo spolu dobre. A predstavte si, bolo im dobre. Žena prestala
byť lenivá a začala používať svoj mozog a s pomocou svojho
muža sa z nej stala rozumná gazdiná. Neskôr mali niekoľko detí
a žili šťastne a spokojne, pokiaľ nezomreli.

Dobrú noc !

- 52 - - 53 -