Page 19 - Večerné rozprávky 2

DOMČEK Z MEDOVNÍKOV

Kde bolo, tam bolo, na okraji lesa stál domček a v ňom bývali
rodičia s dvoma dietkami - Veronkou a Šimonkom. Boli to dobré
a poslušné deti. Mali prázdniny, a tak si hneď po raňajkách zo-
brali vedierka a ponáhľali sa do lesa na jahody. „Nebuďte dlho a
choďte iba po chodníčku!“ - prikazovala im mamička. „Neboj sa,
dáme si pozor a donesieme veľa jahôd. Nezabudla si? Sľúbila si
nám urobiť lievance s jahodami. Mňam! To bude dobrota!“ - tešili
sa už dopredu deti ako si pochutnajú. A tak išli, išli a jahôd bolo
ako nasiate. Už mali plné vedierka, ale jahody boli stále väčšie,
červenšie a sladšie. Trhali a šli, zbierali a šli stále hlbšie a hlbšie
do lesa. Zrazu sa zošerilo a chodník sa stratil. „Kde to sme? Ne-
vidím ani na krok. Ako sa dostaneme domov?!” - bedákal Šimon.
„Vylez na strom a poobzeraj sa na všetky strany, či neuvidíš
niekde svetielko!“ - radila Veronka. Šimon vyliezol a v diaľke
zbadal blikať svetlo. „Veronka, sme zachránení! Vidím svetlo
a zdá sa mi, že je tam aj nejaký dom. Hádam nás prenocujú a
ráno nájdeme cestu domov!“ Zliezol zo stromu a ponáhľali sa za
svetlom. Zrazu sa ocitli na čistinke, rovno pred krásnym rozpráv-
kovým domčekom. Domček bol vyzdobený srdiečkami, stromče-
kami, bábikami, koníkmi a z komína sa mu valil priezračný dym.
Sadli si na lavičku pod okno a uvažovali čo ďalej. „Veronka, ja už
nevydržím, som strašne hladný. Hádam ochutnám aj tú stenu, či
by sa nedala jesť.“ Odtrhol jedno srdiečko a začal ho chrúmať.
„Jaj, či je len dobré! Veď je medovníkové. Zober si aj ty!“ Tak
jedli obidvaja. Chutnalo im. Keď si brali ešte po jednom, zrazu sa
stena prelomila a objavila sa veľká diera. Na jednej strane stáli
užasnuté deti a na druhej striga s obrovským nosom, na ktorom
trónila bradavica, strapaté vlasy jej prekrýval široký klobúk, na
pleci sedel čierny kocúr a v ruke mala hrubú bakuľu. „Tak to ste
vy dvaja, čo ste mi preborili stenu?! Musíte si to odpracovať!“
- škrekľavým hlasom sa ozvala striga. „No, poďte, poďte, už
na vás čakám! Šimon vlez sem do tejto klietky, máš tam jedlo,
najedz sa a choď spať!“ - prikázala. Šimon bol taký vystrašený
- 18 - - 19 -