Page 20 - Večerné rozprávky 2

a unavený, že ju bez slova poslúchol a za chvíľu už spal. „Ty,
Veronka, umy riad a dlážku a potom si môžeš ľahnúť na zem
pri peci. A ráno zavčasu vstaň, máš veľa práce, aby si to všetko
stihla!“ - prikázala.
Len čo sa rozbrieždilo, zakrákal nad domčekom havran a
spustil pred dvere čerstvé noviny a list. Striga roztvorila noviny
a chce čítať. Ale nejde to! Nevidí ani riadok! Pohybuje novinami
bližšie, ďalej, naťahuje ruky, ktoré sú zrazu krátke. „A do kelu!” -
zanadáva. „Musím ísť na očné do mesta! Zas prídem o fúru Eur!“
Z kúta vybrala lietajúcu metlu, nasadla na ňu a odfrčala do mes-
ta. Našla si ambulanciu starej mamy, nechala sa vyšetriť a do-
stala krásne bifokálne okuliare. Nasadila si ich na nos a šťastne
sa obzerala dookola. Videla dobre a ostro do blízka i do diaľky.
Priletela domov v dobrej nálade, prečítala si list, v ktorom stálo,
že sa všetky okolité strigy chystajú na párty a každá má doniesť
niečo dobré. „Achich-ach!” - zasmiala sa. „Ako dobre, že mám tu
tie deťúrence. Šimonka vykŕmim a potom ho upečiem. Veronka
mi zatiaľ bude slúžkou!“ - hovorila si to nahlas, že to aj Veronka
počula. Šimon sa v klietke cítil celkom dobre. Vyvaľoval sa, jedol
a spal. Už bol z neho poriadny macko. Len čo sa striga na chvíľu
vytratila z domu, Veronka sa rozbehla ku klietke. „Braček môj,
Šimonko môj, nejedz už toľko. Striga ťa chce vykŕmiť a upiecť na
hostinu!“ Ľahšie sa hovorí, ťažšie sa dodrží. Ak si zvyknutý na
veľké porcie, potom sa z nich ťažko uberá, lebo si stále hladný.

- 18 - - 19 -