Page 22 - Večerné rozprávky 2

MÁŠA A MEDVEĎ

V ďalekej a veľmi veľkej krajine, nazvanej Rusko, žilo v dreve-
nej chalúpke blízko lesa dievčatko, ktoré pri krste dostalo meno
Máša. Mášeňka bola často sama doma, lebo jej rodičia ťažko
pracovali na poli. Vymýšľala si rôzne zábavky, ale najviac sa jej
páčilo chodiť do lesa. Poznávala kvietky, na ktoré sadali včielky
a sali sladký peľ. Naháňala rôznofarebné motýle a sledovala ich
ako lietali vysoko a strmhlav sa spúšťali nadol. Obdivovala ich a
veľmi sa im chcela podobať. Ale ako?
Keď sa nahla nad striebornú hladinu jazierka, videla len
dievčatko s dlhými neupravenými vlasmi prekrytými nevábnou
hrubou šatkou uviazanou na „babku.“ Hustá, neposlušná ofina
až po obočie poskakovala zároveň s jej majiteľkou. Kacabajka
jej bola veľká, sukňa z hrubého súkna siahala až po zem. Útle
nôžky, obuté do hrubých topánok, zdedených možno aj po ded-
kovi, dotvárali imidž. Táto podoba sa Máši nijako nepozdávala.
Vzdorovito pohodila hlavou a vybrala sa hlbšie do lesa. Cestou
kopala do kamienkov, ale neobišla ani krásne huby. Tie sa pred
ňou zahrabávali hlbšie do machu a potichu hundrali: „Prečo to
dieťa behá samé?! Kde má rodičov, aby sa o ňu starali a učili
ju, že huby sú výborné jedlo a nemá sa do nich kopať?“ Krás-
na muchotrávka s červeným klobúčkom a bielymi bodkami na
ňom sa nestihla pred Mášou skryť a už-už videla topánku nad
sebou, keď sa ozval tichý hlások. „Zadrž, Mášenka! Nenič mi
môj domček! Bývam tu a cítim sa tu dobre. Aj ty si chrániš svoje
obydlie a nechceš, aby ti ho niekto zničil!“ Mášenka sa musela
nakloniť a dobre roztvoriť oči, aby videla, kto sa jej postavil do
cesty. „Ahá, veď je to slimák! Však máš na sebe jeden domček
a tento nepotrebuješ!“ - povedala Máša a kopla do muchotrávky
tak silno, že kúsky z nej lietali po celom lese. Veveričky prestali
zbierať oriešky a rýchlo sa skryli vysoko na strome. Zajačikovia
nespokojne krútili hlavami a rozpŕchli sa na všetky strany. Len
tetka straka na vrcholci stromu zaškriekala: „Je tu malý votrrelec,
dajte si pozorr a skrryte sa!” Máša bežala ďalej, až ju zastavil
- 20 - - 21 -