Page 23 - Večerné rozprávky 2

malý drevený plot, ktorý skrýval prekrásnu kvetinovú záhradku,
úle plné včielok a medu a veľký krásny domček. „Kto tam býva?
Ešte som tu nikdy nikoho nevidela.“ Otvorila bránku a vošla do
domu. Veľký stôl a stoličky, knižnica plná kníh, vo vitrínach ma-
ľované taniere, hrnčeky a džbány. Na stene obraz a z neho sa
na Mášu díva obrovský medveď. Hoci je taký veľký, až mráz pre-
chádza po chrbte, Máša sa ho nebojí. Jeho oči pozerajú smutne
a nežne. Máša stojí pri obrázku a keď sa konečne obráti, pozerá
sa do očí skutočného obrovského medveďa. „Kde si sa tu zobra-
lo dievčatko? Nie si hladné?” - spýtal sa medveď a veľkou labou
vyzdvihol Mášu na stoličku. „Čo máš navarené? Mám chuť na
mliečko a k nemu chlebík natretý masielkom a medíkom“ - po-
žiadala Máša. „A teba nik neučil dve čarovné slovíčka - prosím
a ďakujem?” - pýtal sa medveď. „Veru nie, nepoznám ich a ani
som ich zatiaľ nepotrebovala. Čo chcem, to si vezmem aj sama!“
- chválila sa Máša. „Ale takto to vo svete nefunguje. Ak si ich ne-
zapamätáš, nik ťa nebude mať rád a nik ti nič nedá. Tak opakuj
- prosím si mliečko!“ Máša už bola veľmi hladná, a tak zopako-
vala „prosím si.” Medveď vybral krásny maľovaný hrnček, naplnil
ho mliečkom, na tanierik položil veľký krajec chleba s maslom a
bohate ho pokropil medom.

- 22 - - 23 -