Page 24 - POVESTI Z KADE – TADE

izbičku, s otcom si pripili slivovičkou a odišli domov. O niekoľko dní v malom kostolíku

staručký kňaz polial hlavičku dieťaťa krstnou vodou a obdaril ho menom Juraj.

Poznámka: Vo Varínskom kostole 25.1.1688 krstili syna Anny a Martina Jánošíka a dali

mu meno Juraj. Krstný otec bol Jakub Mirgat a krstná mama Barbora Krištofíková z

Terchovej. /zachovaná listina vo farskej matrike./

Malý Jurko rástol a tetkina predpoveď sa začala napĺňať. Jurko bol nielen šikovný do

práce, ale rád si zapytliačil v horských bystrinách, domov nosil v lopúchoch zabalené

pstruhy a belice. Musel byť odvážny, lebo stačil jeden chybný krok a čakal by ho

poriadný výprask lieskovicou od pánskych drábov.Veď obyčajný ľud nesmel loviť ryby v

riekach, zver v horách a tak mu neostávalo iné, len sa kŕmiť mliekom, a zemiakmi s

kapustou. Ako rástol, jeho odvaha bola stále väčšia. Spolu s kamarátmi chodili na

postriežky a sem – tam sa im podarilo uloviť aj niečo väčšie. Vysoko v horách si

robievali oheň a úlovok opekali. Čerstvý vzduch, opekané mäsko, tvrdá práca – toto

všetko chlapcom a najmä Jurkovi išlo k duhu. Nebolo divu, že sa za nimi všetky dievky

obzerali. Ale nie vždy všetko ide podľa nášho želania. Aj Jurkovi, z ktorého už vyrástol

poriadny Ďuro, sa život zmenil, lepšie povedané, zmenil ho zemepán, ktorý vládol nad

všetkými poddanými. Juro sa mu pozdával a tak ho poslal do Trnavy študovať za

kňaza.

V seminári bol život pokojný, až nudný. Plynul v učení, modlitbách a učených

dišputách /debatách/. Juro často stával zamyslený pri okne a spomínal, aké to boli

krásne časy v terchovských horách s množstvom bosonohých kamarátov. Ej, veru,

neraz znenávidel svoje krásne čierne oblečenie a s radosťou by obliekol plátenú halenu

a bukové nohavice. A keď mu myseľ zaletela ku krásnej Aničke, ktorej čierne oči

blýskali šťastím a veselosťou pri ich samopašných tancoch, ej, najradšej by uletel z

tohto väzenia. Ale nedalo sa. Takto prebehlo niekoľko rokov. Jurko si pomaly zvykol,

~ 24 ~