Page 25 - POVESTI Z KADE – TADE
P. 25

latinu  ovládal  tak  dobre,  akoby  bičom  plieskal,  spamäti  citoval    právne  predpisy,

               polemizoval so svojimi učiteľmi.



                 Posledné prázdniny dostali aj študenti zo seminára možnosť  navštíviť rodičov. Juro sa

               veľmi  tešil,  že  si  objíme  otca  i  mať,  posedí  so  susedmi  a  kamarátmi.  Vo  vnútornom

               vrecku čierneho kabáta ukrýval krásnu hodvábnu šatku pre svoju starú lásku – Aničku.

               Do Terchovej došiel večer a chystal sa rodičov prekvapiť. Pri dverách ich chalúpky ho

               zarazil  plač. Vošiel dnu a tu vidí na posteli vystretú mŕtvu mať. Očami hľadal otca a keď

               ho nevidel, pýtal sa plačúcich žien, kde  ho nájde. Ženy bedákajúc ešte viac, prezradili,

               že  otca  odviedli  pandúri  a pán gróf  ho  dali  priviazať  na dereš  a biť ho  dovtedy,  kým

               nevypustí dušu.  Jurov pohľad stvrdol, odhodil čierny plášť, do ruky zobral svoju starú

               valašku a rozbehol sa ku Gbelianskému zámku. Tam v pivnici na dereši ležal jeho otec

               dobitý  na  smrť.    Juro  odsotil  pandúrov,  jemne  odviazal  otca  a  položil  ho  na  slamu.

               Vydesený gróf sa vôbec nebránil, keď ho Juro chytil a priviazal na dereš. ”Tak pandúri,

               chopte sa palíc a sádzajte !” -  prikázal.  Gróf začal kričať, nadával, sľuboval pomstu

               Jurovi I pandúrom, ale pomôcť si nemohol.  Pandúri v strachu pred rozhnevaným Jurom

               zobrali  do  rúk  lieskovice.   “  Odpustia,  pán gróf,  my  nechceme, ale  musíme”  a  jemne

               začali udierať.  “ No,  takto veru nie! - rozkričal sa Juro. Poriadne, lebo to urobím za vás,

               ale  aj na  vás,  vy  psie  duše,  slúžiace  diablovi!” Pandúri  pritvrdili a  v  zápale  poriadnej

               bitky  ani  nezbadali,  kedy  Juro  zodvihol  otca  a  jeho  nevládne  telo  niesol  domov.

               Poprosil  susedov,  aby  oboch  kresťansky  pochovali,  vyzliekol  študentské  rúcho  a  v

               svojich starých háboch a kožených krpcoch sa rýchlym krokom uberal do hôr. Zastavil

               sa iba na Kriváni, zahrozil pánom  päsťou a zovreté ústa sľubovali pomstu.  “Traste sa

               predo mnou páni i vaše kaštiele, trest vás neminie. Zabili ste mi otca, utrápili mať a to

               sa neodpúšťa. Môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník! ”- zanôtil pesničku a s bôľom v

               srdci stúpal stále vyššie .






                                                          ~ 25 ~
   20   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30