Page 25 - POVESTI Z KADE – TADE

latinu ovládal tak dobre, akoby bičom plieskal, spamäti citoval právne predpisy,

polemizoval so svojimi učiteľmi.

Posledné prázdniny dostali aj študenti zo seminára možnosť navštíviť rodičov. Juro sa

veľmi tešil, že si objíme otca i mať, posedí so susedmi a kamarátmi. Vo vnútornom

vrecku čierneho kabáta ukrýval krásnu hodvábnu šatku pre svoju starú lásku – Aničku.

Do Terchovej došiel večer a chystal sa rodičov prekvapiť. Pri dverách ich chalúpky ho

zarazil plač. Vošiel dnu a tu vidí na posteli vystretú mŕtvu mať. Očami hľadal otca a keď

ho nevidel, pýtal sa plačúcich žien, kde ho nájde. Ženy bedákajúc ešte viac, prezradili,

že otca odviedli pandúri a pán gróf ho dali priviazať na dereš a biť ho dovtedy, kým

nevypustí dušu. Jurov pohľad stvrdol, odhodil čierny plášť, do ruky zobral svoju starú

valašku a rozbehol sa ku Gbelianskému zámku. Tam v pivnici na dereši ležal jeho otec

dobitý na smrť. Juro odsotil pandúrov, jemne odviazal otca a položil ho na slamu.

Vydesený gróf sa vôbec nebránil, keď ho Juro chytil a priviazal na dereš. ”Tak pandúri,

chopte sa palíc a sádzajte !” - prikázal. Gróf začal kričať, nadával, sľuboval pomstu

Jurovi I pandúrom, ale pomôcť si nemohol. Pandúri v strachu pred rozhnevaným Jurom

zobrali do rúk lieskovice. “ Odpustia, pán gróf, my nechceme, ale musíme” a jemne

začali udierať. “ No, takto veru nie! - rozkričal sa Juro. Poriadne, lebo to urobím za vás,

ale aj na vás, vy psie duše, slúžiace diablovi!” Pandúri pritvrdili a v zápale poriadnej

bitky ani nezbadali, kedy Juro zodvihol otca a jeho nevládne telo niesol domov.

Poprosil susedov, aby oboch kresťansky pochovali, vyzliekol študentské rúcho a v

svojich starých háboch a kožených krpcoch sa rýchlym krokom uberal do hôr. Zastavil

sa iba na Kriváni, zahrozil pánom päsťou a zovreté ústa sľubovali pomstu. “Traste sa

predo mnou páni i vaše kaštiele, trest vás neminie. Zabili ste mi otca, utrápili mať a to

sa neodpúšťa. Môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník! ”- zanôtil pesničku a s bôľom v

srdci stúpal stále vyššie .

~ 25 ~