Page 158 - Rozpravky stareho oica

Vĺčkom sa dievčatko zapáčilo [MB1000] ,
nakoniec sa predsa s ňou dohodli a povedali

si, že ďalej pôjdu na kus cesty spolu. Ako

povedali, tak aj urobili. Presne tak, ako to
už v rozprávkach býva.

Najprv ale sa Marhuľka vĺčkom predstavila

a povedala – ako sa to vlastne vy dvaja

výmyselníci voláte?

Vĺčkovia vedeli od starej sivej vlčice čo sa
v takomto prípade patrí – pekne sa uklonili

tak, až huňatými chvostami zametali zem
a už vykrikovali – Ja som Skočko – vĺčko,

a ja – Bežko - vĺčko. A hneď podávali

Marhuľke labky na pozdrav, tak ako

to vedeli už z domu – teda z brlohu.

Teraz už konečne, môžeme povedať, že

bola ruka v rukáve, alebo možno noha

v noháve, alebo po vĺčkovsky – labka
v labkáve.
158