Page 159 - Rozpravky stareho oica
P. 159
Na kraj lúčiny si už teraz všetci naši
kamaráti odložili svoje batôžky, začali sa
spolu hrať, naháňať, hrali sa dokonca aj na
skovky a na všeličo iné. Hry sa skončili,
Marhuľka sa s vĺčkami lúčila, ale
povypytovala sa ich, kde vlastne v lese je
ten brloh ich starej mamy vlčice.
Potom sa rozbehla kratšou cestou a sama
navštívila starú mamu vlčicu.
Predstavila sa je, porozprávala jej
o vĺčkoch, ktorí za chvíľu ku nej prídu.
Povedala jej, že ona v jej brlohu zatiaľ
poupratuje, vyvetrá a teda, aby sa ona išla
zatiaľ do lesa trochu prebehnúť. Vlčica sa
potešila, veď aj tak chcela navštíviť
svojho kamaráta – uja horára.
Marhuľka sa dala do práce, vyvetrala
brlôžtek, povysávala podlahu vĺčkovským
vysávačom.
159
