Page 95 - Kronika

Michal Kapasný spomína
komisára, teda to bol niekto ako richtár, alebo predseda MNV. A to
bola významná vec. Cez vládneho komisára sa riešili rôzne verejno-
-prospešné a i mnohé nepríjemné štátoprávne alebo vojnové problé-
my a len rozvážnosťou a múdrou predvídavosťou bolo možné takéto
situácie dostať do najoptimálnejšej polohy. Pri vážnych existenčných
a mnohokrát i politických rozhodnutiach bol starý apa vždy spravod-
livý. Preto si ho občania Varína vážili aj po vojne, ako človeka, ktorý
nikdy nevedel druhému škodiť.
Predstavujem si ho vždy upraveného, s paličkou v ruke, s vykrú-
teným knírkom a priateľským úsmevom. On ma mnohému naučil.
Díval som sa keď vo včelíne obrábal drevo, ako včelárčil a i organi-
zoval gazdovstvo. Tu však mala doménu stará mama. Jej kuchárske
umenie nemalo chybu. Zabíjačky u Blahov boli známe celej rodine.
Hlavným mäsiarskym majstrom bol Šándor-báči Mintál, brat starej
mamy. Bývali na námestí poniže Stanika, teda tam, kde sa starý apa
so starou mamou po prvýkrát stretol. S obdivom sme sledovali veľmi
podrobne všetky mäsiarske úkony, a to od zachytávania krvi, kúpa-
nia vo vriacej vode a čistenia brava, pitvania, či parcelovania keď už
visel dole hlavou zavesený na háku v kotolni vedľa maštale. Tam,
kde v jeseni po zbere slivák v kotli sa varieval slivkový lekvár. To bola
zázračná vôňa, to bola podívaná a nálada húževnatej práce mieša-
nia slivák, ktorá trvala až do neskorých nočných hodín, do odparenia
vody a zostatku hustej masy lekvára v spodnej časti veľkého kotla.
Tu, v tejto miestnosti sa chystala aj zabíjačka, aby sa mohla preniesť
do kuchyne, z ktorej vychádzala príjemná vôňa zabíjačkovej kapust-
nice, vynikajúco pripraveného vareného sladkého mäsa, podhrdliny
a i narýchlo uvarenej klobásy na okoštírku. Tieto rodinné hody u Bla-
hov vlastním si ako jedno z najkrajších stolovaní. Medzi ne radím aj
martinské oslavy u nás, kedy som zažíval tiež radostné očakávania,
najmä pri príprave rôznych sladkostí. Starú mamu som si teda aj ako
kuchárku veľmi vážil. Vždy som sa vedel pri nej zastaviť a poroz-
právať. Navštevoval som ju aj neskôr, keď som bol gymnazistom.
Vedela, že mám veľmi rád kyslé mlieko a najmä kýšku. Keďže mali
vždy aspoň dve kravy, mohla pre mňa vždy túto moju pochúťku od-
ložiť. A tak som vedel, keď som aj neskôr prichádzal z Bratislavy, že

- 95 -