Page 176 - Kronika

Miro Blaha spomína
častiach mosta, ponad rozvodnenú rieku sme sa štverali na druhú
stranu. Dostal som sa teda tesne pred dvanástou do kasární. Rudo
sa do Mariánskych Lázní dokotrmácal až niekedy nad ránom.
Často sme, už v civile, na tento zážitok spomínali.

Koncerty u Kapasnovcov

Z Terchovej sme veľmi často chodili na návštevy do Varína. Nav-
štívili sme starých rodičov a často sme sa zastavili u Kapasnovcov.
Bratranci sa radi producírovali hrou na klavír i spevom. Najkrajšiu
spomienku mám na ich predvedenie „Staroslovanského otčenáša“.
Už neviem, ktorý z nich si sadol za klavír a Martin báči, Vlado, Miňo
a Rudo na všeobecné želanie zaspievali viachlasne prekrásny Ot-
čenáš.
Často som na tieto koncerty spomínal a keď Miňo ordinoval pred
niekoľkými rokmi aj v Žiline, žiadal som ho o noty. Než mi ich stihol
doniesť, začal som spievať v Žilinskom miešanom zbore „Máj“ a túto
skladbu máme v repertoári.
Počul som ju odvtedy v rôznych aranžmán, ale zážitok z kapas-
novských koncertov to už nikdy nenahradí.

Čo sa nosilo pred 50 rokmi

Mali sme pätnásť rokov, cítili sme sa gymnazisti. Aby sme teda
vyzerali ako „veľkí“ kúpili sme si klobúky. Také riadne, semišové,
so širokou strechou. Musel byť na nás veľmi smiešny pohľad, ako
ideme vážne do školy a očakávame, že sa celý svet na nás pozerá.
Pozerali sa, ale nie preto, na čo sme mysleli my.
Dovtedy sa nosili len šnurovacie topánky. Asi v roku 1954 prišla
veľká móda – mokasíny. Kdekto ich chcel mať, bol to posledný výkrik
módy.
Z kabátov sa nosili „montgomeráky“ – dlhé, akoby vojenské
plášte, zásadne zelenej farby, pomenované podľa maršala Montgo-
meryho. Neskôr sa nosili „hubertusy“ tiež zelené súkenné plášte. Až
azda v roku 1956 nastala doba „šušťákov“. Dovážali sa z Talianska,

- 176 -