Page 171 - Kronika
P. 171

Miro Blaha spomína
               a Šlitr. Šlitr dobrovoľne odišiel do večnosti v roku 1969 na znak pro-
               testu proti vpádu sovietskych vojsk do našej republiky. To bola tá
               ľahšia cesta. Tú ťažšiu si vybral Suchý. Bojoval svojím humorom. Už
               dnes sa stal historickou osobnosťou na poli kultúry.
                  V roku 2007 sme boli na predstavení v Divadle Semafor a zažili
               sme nezabudnuteľný herecký koncert majstra Suchého, spolu s je-
               ho dlhoročnou partnerkou Jitkou Molavcovou. Jeho charakteristický
               slamený klobúk mi ho bude stále pripomínať.

               Moje ľaváctvo


                  Od detstva som tuhý ľavák. V časoch mojej mladosti to bolo nie-
               čo dehonestujúce, malého človiečika bolo treba od tejto „neresti” čo
               najskôr odučiť, aj násilím.
                  V škole nás viedli k tomu, aby sme držali pero, či tužku v pravej
               ruke.  Prirodzene,  neustále  som  dodržiaval  opačné  garde  a  často
               som  za  to  dostal  od  pani  učiteľky  Vallovej  paličkou  po  prstoch.
               Naučil  som  sa  teda  písať  pravou  rukou,  ale  kreslenie  a  neskôr
               rysovanie  som  robil  pravou  aj  ľavou.  Malo  to,  najmä  pri  rysovaní
               veľkú výhodu.
                  Na odučenie ľaváctva boli aj iné metódy a prípravky. Pamätám
               si špeciálnu lyžicu, ohnutú do pravého uhla tak, aby jedacia časť pri
               držaní v ľavej ruke smerovala na opačnú stranu a tak nútila človeka
               preložiť si ju do pravej. Nepomohlo ani to – držal som ju aj tak v ľa-
               vej ruke. Pohľad na takéto jedenie, s neskutočne vykrútenou rukou,
               musel byť určite veľmi smiešny. Naučil som sa síce jesť príborom tak
               ako sa patrí, ale doteraz jem polievku lyžicou v ľavej ruke.
                  Keď som vojenčil v Karlových Varoch, zavolal si ma raz dozera-
               júci staršina (volal sa Devera) diskrétne bokom, tak aby ma nezhodil
               pred inými. Trpezlivo mi vysvetľoval – viete, každý sme dajaký – ono
               je to tak, lyžica v pravej ruke, vidlička v ľavej atď. Poďakoval som sa
               za dobre mienenú radu, ale nezmenil som držanie lyžice.
                  Pamätám si, že na oslave promócie bratranca Miška Kapasného
               v Bratislave sme za dlhým stolom sedeli tak, že môj strýko Lolo, tiež
               ľavák sedel pri mne. Dvadsať ľudí sa zaháňalo lyžicou v pravej ruke,

                                          - 171 -
   166   167   168   169   170   171   172   173   174   175   176