Page 174 - Kronika
P. 174

Miro Blaha spomína
                    NIEKTO hodil do urny nezakrúžkovaný papier – tým vlastne ten-
                 to „živel“ nezvolil kandidátov a celý útvar a najmä velenie nemohlo
                 hrdo zahlásiť – Voľby u nás prebehli na 100 % !!!
                    Nastalo vypočúvanie. Div sa svete, Pepo Novák odkiaľsi od Ašu
                 sa sám prihlásil. Áno, ja som to bol. Chcel som potvrdiť, že je pravda
                 to, čo nám súdruh kapitán hovorili  na politickom školení mužstva.
                 Súdruhovia, táral ten naivka, aspoň imperialisti vidia, že u nás je slo-
                 boda, že si môžeme voliť ako chceme, žiadne 100 % ako tvrdia.
                    Skrátka, Pepo to mal už dlhšie v hlave akoby popletené. Vede-
                 nie a politruci dostali od nadriadených z našej motostreleckej divízie
                 svoje a Pepo sa tomu v hospodách pri pive len smial.
                    Prakticky počas celej vojenčiny hral hlupáčika. Až niekedy tesne
                 pred koncom vojny nám pri pive v Holbe priznal farbu. Dva roky vodil
                 veliteľstvo za nos.
                    Neprišli sme na to my, tobôž teda velitelia. Hľa, disident už v tom
                 čase ako vyšitý!!!
                    Ale aj disidenti boli najmenej dvojakí. Jedni, ktorí nemali ani na
                 baterku – druhí – mali Lucernu. Jedni, ktorí nemali ani dvoch bara-
                 nov, druhí – vlastnili Barandov.
                    Ak sa im zachcelo napísať knihu, dali sa zavrieť s veľkou pom-
                 pou do basy a z fešáckeho kriminálu pochodovali rovno rečniť na
                 námestia.
                    Jedni, ktorých neprijali na školu, alebo ich zo školy vyhodili, druhí
                 – vyštudovali vysoké školy, tesne pred rokom 1989 sa zamestnali
                 ako  kuriči  v  kotolniach,  odhodili  komunistické  legitimácie  a  viedli
                 v novembri  masy v boji proti komunizmu. Ministrovali, reštituovali,
                 lacno kupovali fabriky, bohatli.
                    Pár mesiacov po „nežnej“ revolúcii sa pýtali v televízii novozbo-
                 hatlíka, ktorý nedávno kúpil fabriku za tridsať miliónov, že kde na
                 to zobral peniaze. Ten tridsiatnik s vážnou tvárou odpovedal: „Celý
                 život som poctivo robil, nefajčím a nepijem, tak som si ušetril.“
                    Plat riadiaceho pracovníka, lekára – chirurga bol vtedy okolo dve
                 – tri tisíc korún mesačne. Teda, matematiku ten náš človek nemal
                 veľmi v malíčku, hlavne, že mu to skoro každý „zožral“.
                    Nuž – i tak še dalo, i tak še dalo...

                                            - 174 -
   169   170   171   172   173   174   175   176   177   178   179