Page 172 - Kronika
P. 172

Miro Blaha spomína
                 len my dvaja v strede opačne. Naše „duo” budilo pozornosť a smiech
                 prítomných.
                    Pri  prvých  ostrých  streľbách,  na  strelnici  na  „Andelskej  hore”
                 neďaleko Karlových Varov, nás slobodník siahodlho poučoval ako
                 máme pri streľbe zaľahnúť, ktorú ruku a ktorú nohu... atď. Prišiel po-
                 vel k streľbe pripraviť, celé družstvo zaľahlo na zem a vtedy to prišlo.
                 Všetci vztyk, len ten kučeravý ostane ležať. Slobodník sa samoľúbo
                 začal prechádzať pred malou jednotkou a vysvetľoval. Viete, vojaci,
                 vždy je to tak. Môžem aj dušu vypustiť, ale vždy sa nájde jeden bl-
                 bec, ktorý to nedokáže pochopiť. Vykrikoval a vysmieval sa mi, až sa
                 celá Anjelská hora zelenala. Totiž, ja, ako ľavák, som zaujal opačný
                 postoj. Musel som to vedieť, veď ešte v civile som chodil strieľať do
                 Zväzarmu,  ba  dokonca  som  chodil  na  strelecké  súťaže.  Skromne
                 som z tej zeme požiadal slobodníka, aby mi pridelil tie tri ostré nábo-
                 je, že to vyskúšam. Ten hneď, že či ich chcem všetkých postrieľať.
                 Nedal  som  sa  a  náboje  som  dostal.  Strieľal  som  vtedy  so  svojím
                 samopalom – dvadsaťštvorkou so sklopnou ramennou opierkou pr-
                 výkrát. Všetky tri strely trafili terč tesne veľa seba v ľavom dolnom
                 rohu. Slobodník trochu skrotol a bez slova mi podal ďalšie náboje.
                 Urobil som si opravu mušky a teraz už strely dopadli presne na cieľ.
                 Neskôr som na streľby chodil rád a vždy som bol v prvej trojici aj na
                 ministerských previerkach.
                    Keď som odchádzal vlakom z prvej vojenskej dovolenky nazad,
                 v  kupé  sedelo  niekoľko  dievčat  a  kolega  –  vojak  od  parašutistov.
                 Chlapec sa pred dievčatami trochu vyťahoval. Okrem iného sa chvá-
                 lil ako má taký parašutista nacvičenú sabaobranu. Aby to názorne
                 vysvetlil, požiadal ma, aby som mu dal facku. Neboj sa vraz mi ju
                 poriadnu, hovoril, keď som sa zdráhal. Nuž, tak som mu jednu vrazil,
                 takú, že sa zastavil až na okne. Zahanbil sa a dlho dumal prečo mu
                 nevyšiel  obranný  trik.  Až  v  Púchove,  kde  prestupoval,  som  sa  ho
                 nevinne opýtal, či to náhodou nebolo tým, že sa zatiaľ u útvaru učili
                 len obranu proti pravákom.
                    Aj pri stolnom tenise, ktorý som hrával pomerne dobre, na vy-
                 sokej škole určitú dobu aj súťažne, bola moja ľavá ruka postrachom
                 pravákov. Svojimi ľavorukými vytáčkami privádzal som aj omnoho

                                            - 172 -
   167   168   169   170   171   172   173   174   175   176   177