Page 25 - Kronika
P. 25

Zo zápiskov Bohdana Blahu
               300 litrový sud vína. Tam sa to všetko začalo. Vína bolo toľko čo
               hrdlo ráčilo a i potom bolo veľmi lacné. Voda bola zlá a tak sa pilo.
               Náhoda? Osud? Všetko dokopy. Z Prašíc som išiel do Bratislavy.
               Mali sme 1354 korún mesačne a liter vína stál päť korún. Víno tieklo
               prúdom aj tam.
                  Každý z nás – dedinčanov – mal aj čosi našetrené, o peniaze
               nebola núdza. Keď som išiel v lete 1931 na dovolenku, mal som na
               tie časy 4000 korún ušetrené. Tak som šetril, že som do osobných
               výdavkov zapísal aj desať halierov, ktoré som dal v kostole do zvon-
               čeka.
                  Keď som prišiel domov, mama sa ma pýtala, či som zarobil daja-
               ké peniaze. Pochválil som sa, dal som jej tisíc korún a ostatné som
               si nechal odložiť. Pre porovnanie, vtedy stál liter borovičky, slivovice
               13 – 18 korún, liter čistého liehu 18 korún, vína 5 korún. Adekvátne
               tomu boli aj iné ceny. Šetril som ďalej, ale už som si viac dovoľoval.
               Chodil som aj s dievčatami.
                  Vedúci bol na mňa prísny, ale ma mal rád, lebo som pracoval
               možno viac ako predtým predpokladal. Zarobiť mi ale veľmi nedal.
               Mal dcéru Magdu, ktorá študovala v Štrasburgu a v Dijone. Nebola
               krásna, ale príjemná. Keď prišla na prázdniny, zachádzali s ňou ako
               s princeznou. Bola boháčka. Boli by nás chceli dať dohromady, ale
               keď som videl tie jej krikľavo červeno nalakované nechty, pery atď.
               – čo bola vo Francii móda a u nás priamo nemrav – tak to bol koniec.
               Vydala sa za dajakého lekára, ale už sa dávno rozviedli.
                  Bolo tam viac pekných učiteliek, s ktorými sme sa zabávali, me-
               dzi nimi aj jedna Ida. Bola to len taká chlapčenská láska a tak to aj
               skončilo.
                  Denne ráno som chodieval na Duchonku. Tam bola rezervácia.
               Okolo  ciest  kŕdle  jeleňov,  dankov,  bažanty,  jarabice,  zajace  atď.
               Keď sa objavila líška alebo kuna, museli horári tak dlho za nimi cho-
               diť, kým ich nedostali.
                  Vedúcemu  sa  moje  ranné  i  nedeľné  vychádzky  akosi  nepáčili
               a tak mi jedného dňa, bolo to asi po roku, povedal – oni sú jakýsi buj-
               ný. A to som, prosím robil poctivo celý týždeň, v sobotu aj popoludní
               a v nedeľu dopoludnia.

                                          - 25 -
   20   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30