Page 22 - Kronika
P. 22
Zo zápiskov Bohdana Blahu
Ostatní traja spolužiaci – Jožko, Fero a Julo sa taktiež rozhodli
a ja som im popísal žiadosti a tiež poslal krajinskému prezidentovi
Drobnému. Viktor Chladňuch bol odobratý na vojnu a narukoval.
V tých časoch bolo ťažko o miesto a zvlášť veľký výber bol k notárči-
ne. Ja som bol síce vyznamenaný, teda predpoklady na prijatie som
mal, ale ďalší traja sa pri mne „zviezli” na základe mojej známosti
s pánom prezidentom. Na vybavenie žiadosti sme čakali takmer pol
roka. Za ten čas sme si užívali pravú slobodu. Chodili sme po ho-
rách, za dievčatami a snažili sme sa hrať na dospelých.
Konečne v decembri 1930 sme dostali všetci dekréty. Ja som
dostal do Prašíc v okrese Topoľčany. Nikdy som nepočul, že existuje
obec takéhoto mena a nikdy som v tých končinách dovtedy nebol.
Jožko Bugáň sa dostal do Sielnice, okr. Liptovský Mikuláš. Fero
Renner do Starých Bystríc a Julko Ďurčo do Skalitého.
Všetci sme nastúpili na novú, teraz už samostatnú púť života.
Tí traja si to hneď chválili, ale bolo to len maskovanie počiatočných
trpkých chvíľ.
Ja som mal prvý rok skutočne kalváriu. Keď som nastúpil, bol
okresným náčelníkom istý Švec, ktorý bol kedysi hlavným slúžnym
v Žiline. Poznal dobre nebohého otca, Bugáňa, Saláta MUDr. Be-
ňovského a Del Fabru. Hneď sa na nich pýtal. Pýtal sa ma tiež, či ten
dekan Blaha z Maríkovej mi je rodina.
Náhodne mi predtým Antibáči povedal, že ak sa ma Švec bude
na neho pýtať, aby som ho kľudne zatajil, lebo mali spolu všelijaké
nedorozumenia. Tak túto skúšku som na prvýkrát dobre skončil.
Zložil som do jeho rúk prísahu. Potom mi povedal, že v Prašiciach
je vedúcim notárom Tompa, veľmi prísny a presný Maďar. Hneď mi
aj pripomenul, že ak by mi robil dajaké príkorie, aby som mu to po-
vedal, že zariadi potrebné. Samozrejme, že mi prikázal robiť si svoje
povinnosti riadne a snažiť sa všetkému naučiť. Držal som sa jeho
rady. Medzi Topoľčanmi a Prašicami nebolo vtedy žiadne spojenie.
Bolo to asi 16 kilometrov, teda ako z Varína do Terchovej. Dvakrát
do týždňa chodila pošta – malý vozík s ešte menším koníkom. Ná-
hodou v ten deň išiel. Pre úplnosť – Prašice bol jeden z väčších no-
tariátov a mal tieto obce – Prašice, Velušovce, Závada, Podhradie,
- 22 -