Page 24 - Kronika

Zo zápiskov Bohdana Blahu
V budove, v ktorej som býval, boli aj byty učiteliek a učiteľov. Uči-
teľky boli slobodné, ja som bol mladý zajac, a preto som sa spočiatku
dosť pohanbieval. Postupom času, od prírody veselý šuhaj, som sa
s celým osadenstvom oboznámil a hoci ma vedúci držal veľmi na-
krátko, predsa som len v spoločnosti mládeže držal prím. Bola tam
veľká záhrada, kolkáreň a veľký dvor. Hrávalo sa všetko a stále. Mali
sme známosti a vyvádzali sme.
Každú nedeľu som chodil o pol ôsmej do kostola. Bol tam farár
Hrdlička, ten však za rok zomrel. V nedeľu sa obligátne úradovalo
len do dvanástej. Keď som prvýkrát prišiel z kostola o ôsmej, vedúci
sa pýtal – „Kde boli?” „V kostole” – „Dobre“. Druhú a tretiu nedeľu tak
isto. Potom mi hovoril: „Čo sú oni kaplán, že chodia každú nedeľu
do kostola?”
Skoro som plakal. On mi hovoril, že je veľmi veriaci, ale že mu
stačí isť do kostola len sem-tam – služba je prvá. Takýto bol môj
prvý vedúci – byrokrat, práca a úrad mu boli viac ako rodina, kostol
a spoločnosť. V takejto atmosfére som prežíval prvé dva roky služ-
by. Na prácu perné, no naučil som sa čo sa dalo a pritom som si aj
užil, lebo po úradných hodinách som celý čas venoval spoločnosti
mladých ľudí, ktorí síce mali viac času, ale tým viac boli unudení. Ja
som bol plný života, samý smiech a žart. Mali ma všetci radi.
V Prašiciach začínali zabíjačky v jeseni a končili tak vo februári.
Všade nás volávali. Boli to múdri a dobrí gazdovia. Ja som robil,
spolu s mladými učiteľkami, najčastejšie pri podávaní výrobkov na
stôl. Na mená si už po toľkých rokoch nepamätám. Vtedy boli všetky
mladé a pekné. Dnes sú to už staré mamky a isto si spomínajú na
mladosť tak ako ja.
Kolky sme hrávali v záhrade aj do polnoci. Elektrina vtedy nebo-
la, tak sa na prvý kolok dávala sviečka aby sme dovideli. V putniach
sa nosilo pivo a vo fľašiach pálenka. Ja som bol ešte len taký chla-
pec (prvý rok) – píjaval som len malinovku.
Čas plynul. Bol tam učiteľ Pokus, ten sa oženil s jednou učiteľ-
kou – Braumagartnerovou – Nemkou z Modry. Rodičia učiteľky boli
bohatí vinohradníci. Asi rok čo som tam bol, prišiel jeden statkár
Fried, aby som hneď prišiel ku Pokusovcom. Z Modry im doniesli

- 24 -