Page 26 - Kronika

Zo zápiskov Bohdana Blahu
Dal ma teda zvoliť od nasledujúcej nedele za účtovníka do našej
úverovej banky (úverové družstvo) a od tej chvíle som musel praco-
vať aj v nedeľu popoludní. Nakoniec, hodila sa mi táto skúsenosť,
lebo po rokoch som viedol takúto banku aj v Terchovej, a to až do
roku 1948.
Z Prašíc som išiel 1. 9. 1932 do notárskeho náukobehu v Brati-
slave. Tam som bol skoro rok a zložil som notársku skúšku s výbor-
ným prospechom. Bol som aj predsedom náukobehu. Bol to krásny
rok. Bývali sme u jedného radcu politickej správy – Morávka. Platili
sme mu za byt, stravu, teplo, svetlo a pranie bielizne tristo korún me-
sačne. Keďže sme mali mesačne 1354 korún a ešte dajaké úspory,
boli sme vtedy v Bratislave „páni.” Chodili sme do kina, viech, divadla
– proste všade.
V Bratislave, v primacionálnom paláci som bol odobratý na vo-
jenčinu.
Po skončení náukobehu som išiel na pár mesiacov do Rosiny
a odtiaľ na vojenčinu. V Rosine bol vedúcim Emil Albrecht, dobrý
človek. Tam som sa mal dobre. Mali sme tieto obce: Rosina, Višňo-
vé, Turie, Stráňavy, Mojšova Lúčka a Strečno. Ešte aj teraz, po 30
rokoch, na moje zameriavania nových domov, zvlášť v Turí. Starší
ľudia sa ešte na mňa pamätajú.

Vojenské roky

Z Rosiny som narukoval k delostreleckému pluku v Komárne.
V dôstojníckej škole pre záložákov som bol v Bratislave. Skončil som
ju s výborným prospechom. Zo školy som išiel nazad do Komárna,
kde som bol ako ašpirant do júla 1934, keď som bol menovaný pre-
zenčným nadporučíkom. Mnoho krásneho som na vojenčine zažil.
Medzi inými som slúžil s Ing. Emanuelom Pelikánom, ktorý tragicky
zahynul ako aktívny dôstojník – pyrotechnik v roku 1946 niekde
v Čechách. Miko Liach – Rusín, niekde od Mukačeva, ktorý koktal
len vtedy keď hovoril. Bol to zlatý chlapec. O Liachovi jedna príhoda.
Bolo to na Vianoce v roku 1943. Išiel ku dievčaťu na Podkarpatskú
Rus. Bol ináč slabý (z 243 frekventantov školy nás skončilo len se-

- 26 -