Page 23 - Kronika
P. 23

Zo zápiskov Bohdana Blahu
               Nemečky a Tvrdomestice. V Nemečkách bývala rodina „Blaha,” boli
               to dobrí gazdovia a ponášali sa na nás.
                  V  Prašiciach,  Velušovciach  a  v  Tvrdomesticiach  boli  statkári
               – všetko  Židia.  V  Prašiciach  Frohlichovci,  vo  Velušoviciach  Ivan
               Fried  a  v  Tvrdomesticiach  Donátovci.  Všetci  statkári  mali  krásne
               kone a  kedykoľvek sme potrebovali, dávali nám, teda aj mne – koč,
               bričku, alebo sane. Ku Prašiciam patrila Duchonka, kde bol krásny
               kaštieľ  barónov  Haupt  –  Stumarovcov.  U  nich  bol  lesný  správca
               Sulík. Mali štyroch synov. Dvaja sú už mŕtvi, najmladší zahynul ako
               letec v 1939 roku – zabili ho Maďari pri zoskoku z lietadla. Irónia je
               v tom, že pochádzal z tuhej maďarónskej rodiny. Ďalší syn – Piš-
               ta  študoval  právo  a  potom  bol  notárom,  neskôr  tajomníkom  ONV
               v Piešťanoch a po oslobodení pracoval vo výrobe u kamenárov. Ku
               týmto  Sulíkovcom  som  často  s  vedúcim  notárom  Tompom  a  jeho
               ženou (Židovkou) chodieval. Boli to veľkí páni.
                  Teraz je na Duchonke lesnícka škola.
                  Keď som išiel z Topoľčian z prísahy, na voze pošty do Prašíc,
               terigali sme sa tam najmenej dve hodiny. Mal som hromadu obáv, čo
               to tam, v takých Prašiciach môže byť. Keď sme prišli pred notariát,
               už tam čakal pán vedúci Tompa, vysoký, chudý člověk. Zobral ma
               do úradu a odtiaľ ku nemu na krásny byt. Predstavil ma jeho man-
               želke, peknej a príjemnej žene. Dali mi obed a pýtal sa ma, či viem
               trochu písať na stroji. Vedel som. Hneď rozhodol, že dnes budeme
               do rána písať sprievodné správy k rozpočtu, ktoré ešte za rok 1930
               nepodal.
                  No, tak začala moja prvá kalvária. Doviedol ma najprv do veľkej
               budovy  bývalej  lesnej  správy,  kde  bola  škola  a  byty  pre  učiteľov.
               Mal som tam už pripravenú izbičku, skromne, ale slušne zariadenú.
               Posteľ, kanapa, kasňa, umývadlo, betónová dlážka, kachle. Dovolil
               mi zakúriť si – bola zima ako v drevárni. Nato sme išli do úradu a  pí-
               sali sme (zbytočne) dôvodové správy do tretej rána. Jeho pani nám
               varila kávu a ja som mal po ilúziách z notárčenia.
                  Stravoval som sa u vedúceho za 300 korún mesačne. Všetko
               bolo presné, ako na vojne. Starý pán bol totiž „rytmajstrom” v starej
               C.K. rakúskej armáde.

                                          - 23 -
   18   19   20   21   22   23   24   25   26   27   28