Page 28 - Kronika
P. 28

Zo zápiskov Bohdana Blahu
                    My, delostrelci – vďaka magnátovi Dr. Ing. Ježkovi sme boli ob-
                 ľúbení hostia najmä pre jeho peniaze. Síce i my sme si mohli dovoliť
                 dajaký ten litrík vína za tri koruny (žold bol 3,50), ale on mal praktic-
                 ky nekonečné možnosti finančné, a tak sme mali vždy tú najlepšiu
                 obsluhu a miesto. V lete to bolo hlavne v záhrade. Keď tam hrávali
                 cigáni – Biháriovci – musel som dávať pozor. Vtedy boli zelené sto
                 korunáčky a keď mal „Jáno“ dobrú náladu, vždy nalepil primášovi na
                 čelo stovku. Moja úloha bola mu ju hneď z čela strhnúť, veď to bolo
                 nesmierne veľa. Cigáň dostal desaťkorunáčku a aj to bolo dosť.
                     Na strelnicu sme chodievali  do Oremlázu, Modrého  Kameňa.
                 To boli krásne časy. Veľa by sa dalo napísať, čo sme zažili a i ako
                 delostrelci sme sa preslávili. Je to dávno. Niekoľkokrát bol veliteľom
                 streľby generál Hugo Vošta, veliteľ zemského delostrelectva v Brati-
                 slave. Bol to fešák. Za protektorátu ho Nemci zastrelili.
                    Po skončení prezenčnej služby som sa dostal na notariát do Be-
                 lej. Vedúcim bol Paľko Štarke. Nebol som tam dlho.
                    V roku 1935 ma preložili za prideleného do Varína, teda domov.
                 Vedúcim bol najprv Štefan Drobný a po ňom Pavol Blasbalk. Ten
                 v roku 1936 náhle zomrel vo veku 39 rokov.
                    Počiatkom roku 1936 v marci, v jedno popoludnie prišiel s kuf-
                 rami Juro Kmeco. Hneď som sa ho pýtal, čo tu chce. Povedal, že
                 je  tu  ustanovený  za  prideleného  notára.  Prekvapene  hovorím,  že
                 to som ja. Išli sme za vedúcim. Ten o tom nechcel ani počuť. Hneď
                 sme volali na okresný úrad a okresný náčelník Dr. Tibor Jesenský
                 mi  telefonicky  gratuloval  takto:  „Gratulujem,  pán  vedúci”.  Povedal
                 mi, že mám u neho dekrét za prednostu notárskeho úradu v Hruš-
                 tíne. Bol som si hneď pre dekrét v Žiline a o dva dni som nastúpil
                 službu v Hruštíne, okres Námestovo. Je to prvá obec od Oravského
                 Podzámku smerom na Námestovo. Tam som bol do roku 1939. Bol
                 to krásny život slobodného mládenca. Proste, mal som sa tam vý-
                 borne.
                    Aj dnes, po 30 rokoch si ma tam ľudia pamätajú, lebo som sa
                 im s celou dušou mladého človeka venoval. Je tam dosť pamiatok
                 po mne. Mal som tri obce – Hruštín, Babín, Vaňovku. Babín bol po
                 vyhorení a nové ulice a kostol sa postavili za mojej pomoci.

                                             - 28 -
   23   24   25   26   27   28   29   30   31   32   33