Page 72 - Kronika

Michal Kapasný spomína
i keď zo začiatku bol zarazený, zčervenel, zakoktal sa, no ihneď sa
z toho dostal a obrátil to na žart a pochvalu pre chlapca. Je to jeden
z dôkazov výchovy, ktorú Blahovci dostali od svojich rodičov.
Spomínam si na príhodu, ktorú po tejto ceste do Kúra nám roz-
prával starý apa, keď sme išli cez Stromky, v mieste, ktoré sme volali
„Krasňanské Stromky“. Išlo o významnú poľovačku. Ku grófovi totiž
prišiel šľachtic zo zahraničia. Nepamätám si už presne, z ktorého
štátu. Myslím si, že z Anglie. Prišiel na jeleňa. Starého apu si gróf
pozval a prikázal mu, keďže mu na tom veľmi záležalo, aby si hosť
odniesol z tejto poľovačky trofej, tzn. aby bol lov úspešný. Starý apa
nám hosťa opisoval ako „pánskeho lovca“, no pritom človeka veľmi
sympatického a priateľského. Preto i z tohoto hľadiska, okrem prí-
kazu, sa na lov dobre pripravil. Keďže dokonale ovládal život jelenej
zveri, najmä v týchto lesoch a poznal cestičky – „vexle“ aj jedincov,
vybral práve spomínanú oblasť revíru na odstrel jeleňa. Ustanovil
miesto pre hosťa, poučil ho o streľbe, oboznámil ho o tom kedy
a odkiaľ jeleň príde a upresnil mu, kedy a kde ho má strieľať. On sa
postavil obďaleč tohoto štandu, aby mohol celú akciu pozorovať. Bol
však presvedčený, že hosť je neschopný loveckého úspechu. Preto
ho sledoval, ako sa chová a keď sa skutočne dej, ktorý mu predtým
popísal, začal uskutočňovať, keď šľachtic zbadal zdatného jeleňa,
s veľkými parohami, bol to pre pána hosťa taký šok, že sa celý roz-
triasol. Jeleň sa približoval k miestu, kde mal byť skolený a roztržitý,
prestrašený šľachtic zdvihol svoju nádherne gravírovanú f l i n t u
a vystrelil. Skúsený lovec, náš starý apa, však mal tiež prichystanú
nie až tak celkom nádhernú, ale funkčne kvalitnú f l i n t u a súčasne
vystrelil. Jeleň samozrejme zostal v ohni, tzn. padol a zostal nehybne
ležať. Nikto neskúmal, že jeleň mal v sebe len jednu ranu. Starý apa
k hosťovi pribehol, gratuloval mu k úspechu a vykonal poľovný zvyk.
Odtrhol vetvičku zo smreku, vopchal ju do streľnej rany jeleňa, zo-
bral šľachticov klobúk, ovenčil ho touto krvavou chvojkou a prikázal
mu ľahnúť si na jeleňa. Tam sa šľachtic musel podrobiť poľovnému
krstu. Starý otec odrezal liesku a trikrát ho menom svätého Huberta
patričným švihnutím po zadnej časti tela krstil, aby si na tento jeho
osobný, slávny deň pamätal a tak ho privítal v kruhu strelcov.

- 72 -