Page 73 - Kronika
P. 73

Michal Kapasný spomína
                  Úplne vyvedený z rovnováhy šťastný šľachtic, naplnený rados-
               ťou a tromi skrytými klobáskami na spomínanej bacuľatej časti tela,
               vrátil sa do kaštieľa, kde pri tejto príležitosti bola nevídaná hostina.
               Samozrejme,  zúčastnil  sa  na  nej  aj  starý  apa.  Bol  spokojný,  jed-
               nak z konkrétnej šľachticovej šľachetnosti,  no  i z pochvaly svojho
               zamestnávateľa  –  grófa  Pongrácza.  Takéto  a  podobné  príbehy,
               ktoré sa na týchto cestách rozprávali, som  prijímal ako najsladšie
               čokolády, ktoré takisto, ako i tie spomínané, skutočné sladkosti, ma
               sýtili a zvýrazňovali môj geneticky zakotvený kód viazanosti k lesom,
               lúkam, skalám a najmä k podkrivánskej Kúrskej doline, ktorej pýchou
               bola a i je, striebristá, živá retiazka, rieka Kúr.
                  Áno, a práve táto rieka, číra a svieža, ako čistá láska, ako čis-
               tá pieseň, spievala  dolinou a jej ozvena znela a zneje dodnes mi
               v ušiach. Lahodila uchu aj oku. A vábila. Vábila aj pre svoje rybie
               bohatstvo, kráľovstvo pstruhov. Bola to najväčšia pýcha tejto doliny.
               Všetci moji príbuzní, ktorých cieľom bola táto nádhera a pod rúškom
               rybačky  chodili  do  Kúra,  nikdy  však  nepreukázali  vo  svojej  rybej
               vášni extrémne, nezmyselné rybárčenie. Chytenie ryby bola veľmi
               citlivá záležitosť, kde výber bol prvoradý. Veľmi často sa stávalo, že
               pstruh bol ihneď po chytení hodený naspäť do vody, pretože nemal
               dostatočné miery. Preto i keď ulovenie krásneho pstruha bola veľká
               radosť, počet kusov, ktoré sme odnášali, bol vždy úmerný predpisom
               a skromným potrebám, pre gurmánsku pochúťku. Môžem povedať,
               že starý apa, Tivadar báči a Pišta boli vynikajúci rybári a zážitky s  ni-
               mi pri rybačke boli pre mňa vždy obdivuhodné.
                  Pri týchto návštevách Kúra však išlo o podstatnú vec, stretnúť
               sa v krásnom prírodnom a srdcu blízkom prostredí s rodinou a pria-
               teľmi. Horáreň mala pred vchodom krytú terasu so zábradlím. Bola
               miestom, odkiaľ bol výhľad do doliny a cez ňu vzadu sa vypínali Bie-
               le skaly, vrch Suchý a Fatranský Kriváň. Bola miestom príjemného
               oddychu, no najmä miestom pre hráčsku spoločnosť preferanca. Ja,
               ako pravidelný asistent Tivadar báčiho pri návštevách lesa, či už na
               poľovačke v Terchovej, alebo rybačke z Terchovej, dole Varínkou na
               Nižné Kamence, no najmä na spomínaných stretnutiach v Kúre, som
               sedával pri ňom a počítal drobné i hrubšie mince. Tešil som sa, keď

                                          - 73 -
   68   69   70   71   72   73   74   75   76   77   78