Page 73 - Kronika
P. 73
Michal Kapasný spomína
Úplne vyvedený z rovnováhy šťastný šľachtic, naplnený rados-
ťou a tromi skrytými klobáskami na spomínanej bacuľatej časti tela,
vrátil sa do kaštieľa, kde pri tejto príležitosti bola nevídaná hostina.
Samozrejme, zúčastnil sa na nej aj starý apa. Bol spokojný, jed-
nak z konkrétnej šľachticovej šľachetnosti, no i z pochvaly svojho
zamestnávateľa – grófa Pongrácza. Takéto a podobné príbehy,
ktoré sa na týchto cestách rozprávali, som prijímal ako najsladšie
čokolády, ktoré takisto, ako i tie spomínané, skutočné sladkosti, ma
sýtili a zvýrazňovali môj geneticky zakotvený kód viazanosti k lesom,
lúkam, skalám a najmä k podkrivánskej Kúrskej doline, ktorej pýchou
bola a i je, striebristá, živá retiazka, rieka Kúr.
Áno, a práve táto rieka, číra a svieža, ako čistá láska, ako čis-
tá pieseň, spievala dolinou a jej ozvena znela a zneje dodnes mi
v ušiach. Lahodila uchu aj oku. A vábila. Vábila aj pre svoje rybie
bohatstvo, kráľovstvo pstruhov. Bola to najväčšia pýcha tejto doliny.
Všetci moji príbuzní, ktorých cieľom bola táto nádhera a pod rúškom
rybačky chodili do Kúra, nikdy však nepreukázali vo svojej rybej
vášni extrémne, nezmyselné rybárčenie. Chytenie ryby bola veľmi
citlivá záležitosť, kde výber bol prvoradý. Veľmi často sa stávalo, že
pstruh bol ihneď po chytení hodený naspäť do vody, pretože nemal
dostatočné miery. Preto i keď ulovenie krásneho pstruha bola veľká
radosť, počet kusov, ktoré sme odnášali, bol vždy úmerný predpisom
a skromným potrebám, pre gurmánsku pochúťku. Môžem povedať,
že starý apa, Tivadar báči a Pišta boli vynikajúci rybári a zážitky s ni-
mi pri rybačke boli pre mňa vždy obdivuhodné.
Pri týchto návštevách Kúra však išlo o podstatnú vec, stretnúť
sa v krásnom prírodnom a srdcu blízkom prostredí s rodinou a pria-
teľmi. Horáreň mala pred vchodom krytú terasu so zábradlím. Bola
miestom, odkiaľ bol výhľad do doliny a cez ňu vzadu sa vypínali Bie-
le skaly, vrch Suchý a Fatranský Kriváň. Bola miestom príjemného
oddychu, no najmä miestom pre hráčsku spoločnosť preferanca. Ja,
ako pravidelný asistent Tivadar báčiho pri návštevách lesa, či už na
poľovačke v Terchovej, alebo rybačke z Terchovej, dole Varínkou na
Nižné Kamence, no najmä na spomínaných stretnutiach v Kúre, som
sedával pri ňom a počítal drobné i hrubšie mince. Tešil som sa, keď
- 73 -